Dňa 16.06.2014 sa v Bulharskom kultúrnom inštitúte v Bratislave konala prednáška pri príležitosti 130. výročia príchodu Slovákov do Bulharska. Doc. PhDr. Štefan Zelenák CSc. prednášal o historickom pohľade na problematiku sťahovania Slovákov do Bulharska v rokoch 1884-1907. Jedným z hlavných dôvodov, ktoré uviedol bol nedostatok voľnej poľnohospodárskej pôdy. Zapríčinil to príchod nových osadníkov v rámci Rakúsko-Uhorska a výrazný prirodzený prírastok pôvodných prisťahovalcov. Novou nádejou pre Slovákov - prisťahovalcov v Banáte, Báčke, Srieme a ďalších slovenských osadách sa stalo Bulharsko. Slováci sa do Bulharska prisťahovali z týchto osád: Padiná, Nadlak, Kovačica, Stará Pazová, Ašanja, Boľovce, Petrovec, Hložany, Kysáč, Tótkomlóš, Pitvaroš a z ďalších dedín. V roku 1907 sa končí sťahovanie Slovákov do Bulharska. Usadzovali sa predovšetkým v Plevenskej oblasti a osadami s asi 20% slovenského obyvateľstva sa stávajú Gorna Mitropolija, Brašljanica, Mrtvica, Dolné Ozerovo, Pišurka a Orechovo. Na konci Druhej svetovej vojny bulharskí Slováci odchádzajú do boja spolu s ostatnými spoluobčanmi a prispievajú tak k víťazstvu nad nacistickým Nemeckom.

V rokoch 1946-1960 sa postupne do rodnej vlasti na Slovensko presťahovalo takmer 95% bulharských Slovákov. Vo svojej prezentácii lektor použil mapy, fotografie a dokumentárny materiál odrážajúci historické údaje udalostí spojených s osudmi Slovákov z konca 19. a začiatku 20. storočia.

Následne po doc. Zelenákovi pokračoval v prednáške profesor PhDr. Ján Botík, DrSc., ktorý zoznámil poslucháčov s témоu „Slováci v Bulharsku 1918 – 2014“. Rozpad Rakúsko-Uhorska a vznik Československej republiky v roku 1918 výrazne ovplyvnili všetkých Čechov a Slovákov na území novovytvoreného štátu i za jeho hranicami. Predstavitelia ČSR preukázali vysoký stupeň vôle postarať sa o vysťahovalcov, aby sa zabránilo ich odnárodňovaniu a asimilácii v cudzej krajine.

Vo svojej prednáške profesor Botík sledoval proces vzniku a funkcie inštitúcií podieľajúcich sa na zachovaní národnej identity Slovákov v Bulharsku od konca Prvej svetovej vojny až po súčasnosť. Pri napĺňaní týchto hodnôt rozhodujúcu úlohu zohrával Československý národný dom T.G. Masaryka v Sofii, ktorý efektívne fungoval aj cez pobočky v Gornej Mitropoliji, Podeme, Brašljanici a Vojvodove. Zdôraznil rozdiely v sociálnom postavení a identite/príslušnosti Slovákov a Čechov: zatiaľ čo českí prisťahovalci boli predstavitelia intelektuálov, priemyselníkov, podnikateľov a obchodníkov, Slováci v Bulharsku boli poľnohospodári, ktorí zavádzali prvé poľnohospodárske stroje v Bulharsku ako napr. mlátičku.

Prednášajúci preskúmal otázku migrácie Slovákov do Bulharska v súvislosti s migráciou Slovákov po iných miestach vo svete. Jeho výklad bol podložený na bohatých zdrojových materiáloch – kronikárske záznamy, publicistické články, odborné a vlastivedné publikácie o spôsobe života, sociálnom uspôsobení a osudoch bulharských Slovákov.

Prednášky sa zúčastnila J.E. pani Margarita Ganeva, mimoriadna a splnomocnená veľvyslankyňa Bulharskej republiky v Slovenskej republike, členovia Spolku Slovákov z Bulharska, Bulharského kultúrneho zväzu v Bratislave a priatelia Bulharska na Slovensku.

Organizátori: Spolok Slovákov z Bulharska na Slovensku, BKI Bratislava.