Retrospektívna výstava Vladimira Dimitrova-Majstra
26. marca 2025 uvedie bulharský kultúrny inštitút retrospektívnu výstavu tvorby veľkého bulharského maliara Vladimira Dimitrova-Majstra, ktorú zrealizovala rovnomenná galéria mesta Kjustendil. Sprievodným podujatím výstavy fotografií diel bude uvedenie knihy – obsiahle dielo prof. Valentina Gospodinova, zasvätené Majstrovej tvorbe. Kniha v luxusnom vydaní o 450 stranách s vyše 400 ilustráciami maliarovej tvorby je vydaná s finančnou podporou Národného fondu Kultúra a miestneho úradu v Kjustendile.
Prof. Gospodinov, riaditeľ galérie Vladimir Dimitrov-Majster v Kjustendile a pedagóg sochárstva na Vysokej školy výtvarného umenia v Sofii, osobne predstaví svoju knihu bratislavskému publiku. Podujatie je venované výročiu bulharského štátneho sviatka – Oslobodeniu spod osmanského jarma – 3. marcu 1878 a bude sa konať pod patronátom J.E. mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Bulharskej republiky pána Vassila Petkova. Koná sa v súlade s novými požiadavkami kultúrnej diplomacie Bulharskej republiky. V minulom roku sa v Bulharsku uskutočnil rad podujatí pri príležitosti 140. výročia Majstrovho narodenia. V Kjustendilskej galérii sa konala obsažná výstava z výnimočných diel veľkého maliara.
Vladimir Dimitrov Poppetrov sa narodil v roku 1982 v okrese Dupnica. Potom sa jeho rodina presťahovala do Kjustendila, kde žili na pokraji biedy a mladý Vladimir bol nútený odísť zo školy, aby pracoval a pomáhal príbuzným. Pracoval ako pisár na Kjustendilskom súde a popri tom vo voľnom čase maľoval. Jeho talent bol neprehliadnuteľný a vďaka niekoľkým zámožnejším Kjustendilcom, ktorí sa poskladali na jeho vzdelanie, sa v roku 1903 zapísal na Štátnu maliarsku školu, (dnes Vysoká škola výtvarného umenia) v Sofii. Uznanie jeho talentu a vytrvalej práci svedčí aj prezývka Majster, ktorú dostal od svojich kolegov. Vo vojnách (1912-1918) Balkánskej, Druhej Balkánskej a I. sv. vojny sa Majster zúčastnil ako dobrovoľník – vojnový maliar. Ako maľoval výjavy z bojového poľa, ozvala sa v ňom túžba, že ak sa vráti z frontu, bude maľovať pokojnú, ľudomilnú tvorbu, nasýtenú národným duchom.
V roku 1924 sa Majster usadil v dedine Šiškovci, neďaleko Kjustendila. Tam sa začalo najplodnejšie obdobie jeho tvorby (1924-1945), pričom väčšinu svojich diel namaľoval pod holým nebom – odkiaľ sú aj jeho modely - žniсе, kopáči, kosci. Maľuje na poli, v ovocných sadoch, pod žiarivými slnečnými lúčmi. Z jeho diel zurčí radosť a viera, mladosť a múdrosť, harmónia a krása. Vyjadrujú základnú pripútanosť Bulhara k zemi a maliarov nezištný idealizmus. Jeho tvorivý rukopis bol taký výrazný, že nemusel podpisovať svoje neopakovateľné diela. Pre neho aj pre bulharský národný maliarsky štýl sú charakteristické sýte, intenzívne farby a dekoratívna znelosť, ktoré sú veľmi blízke princípom starej bulharskej ikonografie.
Vladimir Dimitrov umrel roku 1960 v Sofii. Po nespočetných prejavoch vzdania úcty a kondolenciách bol pochovaný na Hlavnom Sofijskom cintoríne a v roku 1972 boli jeho telesné pozostatky prenesené do jeho obľúbenej dediny Šiškovci. Za jeho prínos národnému umeniu mu boli udelené najvyššie štátne vyznamenania. V roku 1982 vyhlásil Zväz bulharských výtvarníkov Národnú cenu za maľbu, ktorá nesie jeho meno.
