Dňa 04.06.2015 sa v Bulharskom kultúrnom inštitúte v Bratislave konal poetický večer venovaný blížiacemu sa 140. výročiu hrdinskej smrti bulharského básnika Christa Boteva a 85. výročiu narodenia Krsťa Chadžiivanova. Bola otvorená aj výstava, venovaná týmto dvom výnimočným osobnostiam.

Pani Vania Radeva, riaditeľka BKI pozdravila prítomných hostí v sále a vyjadrila svoju radosť z toho, že bulharská komunita na Slovensku si nezabúda každoročne 2. júna pripomenúť – Deň Christa Boteva a tých, ktorí položili svoje životy za slobodu a nezávislosť Bulharska. V tento deň všetci Bulhari vyzdvihujú veľkého revolucionára, básnika a publicistu Christa Boteva a vzdávajú hold tým, ktorí obetovali svoje životy za slobodu vlasti.

Bulharský národný hrdina Christo Botev (06.01. 1848 – 01.06. 1876) stelesnil najvyššie hodnoty ducha a stal sa symbolom doby Obrodenia. Narodil sa v meste Kalofer. Jeho matka Ivanka Boteva Petkova vedela a spievala viac ako 300 ľudových piesní. Jeho otec Boťo Petkov bol jedným z najvzdelanejších učiteľov v dobe Obrodenia. Práve v rodinnom prostredí sa zrodila Botevova láska k vlasti a vzdelávaniu.

Christo Botev študoval v Rusku, žil medzi chašmi (bulharskí revolucionári-emigranti v Rumunsku), bol väznený za revolučnú činnosť, ale ani na okamih neprestal túžiť po slobode vlasti. Okrem toho, že bol publicistom a revolucionárom, bol tvorcom najpôsobivejšej a nadchnutej bulharskej poézie. Jeho básne majú magnetický vplyv na generácie bulharských bojovníkov za slobodu a demokraciu. Botev zahynul za slobodu vlasti so zbraňou v ruke, aby sa v historickej skutočnosti naplnili verše jeho slávnej básne „Moja modlitba“:

Podopri i môjho ducha,
keď sa naša otroč spojí
pod zástavu na zloducha,
hrob nech tiež si nájdem v boji!

V malej sále BKI sú exponované 4 panely dokumentárnej výstavy a životopis básnika-revolucionára Krsťa Chadžiivanova (25.12.1929 – 27.06.1952), narodeného v obci Kapatovo, Petričská oblasť. Básne začal písať už ako šesťročný. V dobe keď sa stal partizánom, hrdinom v boji proti nacistickému Nemecku na mínových poliach „Metaxas“ v gréckom Macedónsku a na mítingoch v meste Serres, nemal ešte ani štrnásť rokov. Po 09.09.1944 bol pre svoje slobodymilovné názory prenasledovaný komunistickým režimom. Opakovane bol internovaný, väznený v koncentračných táboroch, pracoval v uránových baniach pri Sofii. Podarilo sa mu utiecť a prejsť do ilegality. V r. 1952 bol zákerne zavraždený. Romantik a idealista od prírody, tak pôsobil aj v svojich básňach.

Žiačky Lucia Ušiaková a Alexa Simeonova z bulharskej školy Christa Boteva v Bratislave a Beatris Petrova zo slovenskej školy Cádrova, predniesli vybrané diela Christa Boteva a Krsťa Chadžiivanova. Prítomní mali možnosť vypočuť si Botevove básne „Majce si“, „Na rozlúčku“, Chadži Dimitar“, „Moja modlitba“ v bulharskom jazyku a v brilantnom preklade do slovenského jazyka, od nebohého bulharistu prof. Jána Košku. Z tvorby Krsťa Chadžiivanova žiačky zarecitovali básne „Sibír“, „Proti otroctvu“, „Smútok jesene“ v bulharčine a slovenčine a pani Radeva, prečítala jednu z nich v angličtine. Preložili ju Krsťovi spolubojovníci-horali, ktorí emigrovali do Austrálie.

Prednes bol obohatený o hudobný sprievod tapanom (bulharský ľudový nástroj, výzorom podobný bubnu) . Umenie Kirila Stoyanova, perkusionistu a sólo tympanistu Slovenskej filharmónie, navodilo v sále obrodeneckú atmosféru a nadšenie.

Organizátor: BKI Bratislava