Tak ako podčiarkla veľvyslankyňa Bulharskej republiky na Slovensku pani Margarita Ganeva, už sa stalo tradíciou, že sa v Bulharskom kultúrnom inštitúte prezentujú preklady literárnych diel do oboch jazykov – do bulharčiny a do slovenčiny. Dňa 17. februára 2017 bol v BKI prezentovaný román Zóna nadšenia s podtitulom Dramatické dejiny priateľstva a lásky 1968 – 2008 Jozefa Banáša preložený do bulharského jazyka Fabiolou Vicenovou.

Jozef Banáš je vo svojej krajine jedným z načítanejších autorov a jedným z najprekladanejších súčasných slovenských spisovateľov v zahraničí. Ukončil štúdium na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Bol novinárom, diplomatom a politikom, zaujímal vysoké posty na slovenských veľvyslanectvách a v medzinárodných organizáciách v zahraničí vrátane postu viceprezidenta parlamentného výboru rady Európy a viceprezidenta v Parlamentnom zhromaždení NATO. Toto všetko zohralo rozhodujúcu úlohu pri vybudovaní hodnoverného faktografického základu románu.

Preklad knihy sa objavil na trhu v Bulharsku v decembri 2015 a bol vydaný s pomocou FEH Bratislava, Slovensko a Nitra Group. Román sa zameriava na okupované Československo v roku 1968, inváziu vojsk Varšavskej zmluvy, protesty v Európe a v Nemecku proti vojne USA vo Vietname, reštauráciu autoritatívneho komunistického režimu v ČSSR (vtedy nazývaného „normalizácia“), dovtedy nepoznané informácie o vtedajšom vedení Komunistickej strany ZSSR a Bieleho domu a zániku epochy socializmu a i. Ale aká je táto „zóna nadšenia“? V období socializmu (komunizmu) to bola tribúna, na ktorej vysokí stranícki predstavitelia prijali falošnú eufóriu a exaltáciu robotníkov, roľníkov a pracujúcej inteligencie. V „zóne nadšenia“ boli povinní vyjadriť svoju „bezpodmienečnú podporu“ Strane.

Spisovateľka a blízka priateľka autora Oľga Feldeková hovorí: „Ak nemáte čas hovoriť s mladými, dajte im čítať túto knihu.“

Toto ale nie je obyčajná kniha, stačí prečítať si aj jednu krátku kapitolu z nej, aby si pochopil, že držíš v rukách bohatstvo znakových udalostí z európskych dejín z rokoch 1968 – 2008, prechádzajúc cez osobné osudy slovenského študenta Jozefa Baláža (alter ego autora), nemeckého študenta Thomasa Ankermanna, Ukrajinky Alexandry (Saši) Grycenko a mnohých ďalších. Zároveň sujet poukazuje na to, ako dejiny dramaticky menia život hrdinov, kým sa aktívne zúčastňujú na transformácii a budovaní novej Európy, po epochálnych udalostiach. Prelínajú sa tu ozajstné príbehy reálnych politických postáv, je tu aj množstvo biografických a faktografických prvkov. Hovorí sa tu o priateľstve, láske, zrade, proteste, kompromisoch a nádeji. Ak sa čudujeme, kto akú pozíciu vtedy zastával, na pomoc prichádza myšlienka Willyho Brandta vyjadrená autorom: „Minulosť každého spoznáte podľa toho, ako sa správa dnes.“

Okupácia narušila dôveru a ideály niekoľkých generácií. Spôsob, akým Banáš preplieta osudy svojich hrdinov a ukazuje ich rozvoj počas skoro štyroch desaťročí, núti čitateľa cválať zatajeným dychom knihou, ktorá je napísaná novinársky koncentrovane a nestranne, ale s obrovským ľudským súcitom a pochopením vlastným pre veľkých spisovateľov.

Na stretnutí v BKI v Bratislave sa prekladateľka Fabiola Vicenová podelila o to, že jej prvotný zámer bol preložiť knihu Idioti v politike Jozefa Banáša. Kniha však satiricky predstavuje udalosti z miestnej politiky a jej zástupcov, čo by nebolo celkom pochopiteľné pre bulharského čitateľa, kým Zóna nadšenia je európska kniha. Jej objavenie sa na knižnom trhu je ozajstnou udalosťou. Vyšla aj v nemčine, poľštine, češtine, ukrajinčine a hindi. Nemecký preklad (Jubelzone, 2010) sa dostal až do finále literárnej súťaže o Cenu Johanna Gottfrieda Seumeho. Už onedlho sa chystá aj anglický preklad, čím si kniha s istotou získa ešte väčšiu popularitu. Všetky knihy Jozefa Banáša (doposiaľ dvadsať, z ktorých je deväť v žánri dokumentárneho románu) sa stávajú bestsellermi.

Toto je aj dôvod, prečo objavenie sa románu v bulharskom preklade vyvolalo veľký záujem nie iba u Bulharov na Slovensku, ale aj u samotných Slovákov. Po prezentácii knihy malo mnohopočetné publikum možnosť položiť otázky autorovi a prekladateľke o vzniku myšlienky prekladu knihy aj vzniku samotného románu. Zaujímali sa aj o názor autora na súčasne politické a sociálne témy.

Riaditeľka BKI Vania Radeva porozprávala svoje dojmy z čias „českej jari“ v Bulharsku podčiarkujúc, že na jej ideály mali vplyv najväčšie mená bulharského kultúrneho a intelektuálneho života. Autorovi Jozefovi Banášovi a prekladateľke Fabiole Vicenovej poďakovala za zážitok a popriala im veľa úspechov aj v ich ďalších spoločných projektoch.