V mesiaci marec, ktorý je mesiacom bulharskej kultúry na Slovensku, stredobodom pozornosti bulharských inštitúcii bola Banská Bystrica. 17. marca 2016 sa uskutočnilo tretie slávnostné otvorenie výstavy v tomto meste, ktorá približuje v Múzeu Slovenského národného povstania dobové fotografie a rytiny pod názvom Bulhari a 1. svetová vojna – 100 rokov. Veľký dojem na všetkých prítomných urobil príhovor riaditeľky BKI v Bratislave, Vani Radevy, venovaný významnému hosťovi podujatia, Nonke Matovej, známej svojimi športovými úspechmi. Totiž získala – 6 olympijských medailí, 17 svetových rekordov – dva z nich aj v kategórii mužov, 28 európskych rekordov – dva z nich opäť v kategórii mužov, niekoľkonásobných balkánskych a bulharských rekordov v športovej streľbe z pušky. V súčasnosti je predsedníčkou Tráckeho spolku Vojvoda Rusi Slavov v Plovdive.

Výstava fotografií o 1. svetovej vojne vznikla vďaka Tráckemu spolku Vojvoda Rusi Slavova s finančnou podporou Ministerstva kultúry a v spolupráci s Národným múzeom bulharského výtvarného umenia. Príhovor pani Nonky Matovej bol venovaný vzniku výstavy, poďakovaniu kurátorovi, fotografovi Ivovi Chadžimiševovi a autorovi scenára výstavy prof. Svetlozarovi Eldarovi. Nasledovalo udeľovanie čestných ocenení slovenským kultúrnym činiteľom z mesta Banská Bystrica za popularizovanie bulharskej kultúry za hranicami. Toto významné ocenenie dostala PhDr. Oľga Lauková, riaditeľka Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici, PhDr. Stanislav Mičev, PhD., riaditeľ Vojensko-historického múzea Slovenského národného povstania, ktorý je bulharského pôvodu a Mgr. Gana Gičeva, PhD. reprezentujúca Dom národov Raduana. Ocenenie Tráckeho spolku Vojvoda Rusi Slavov v Plovdive dostala aj Vanja Radeva, riaditeľka Bulharského kultúrneho inštitútu v Bratislave.

Nonka Matova rozprávala o tragickom osude našich rodákov, ktorí boli nútení opustiť svoje domovy v Bielomorskej Trácii a Macedónsku, aby našli pomoc v oslobodenom Bulharsku. 45 autentických fotografií poukazuje na okamihy z čias, keď bulharské vojská bojovali v Bielomorí a Macedónsku počas 1. svetovej vojny (1915 – 1918). Pochádzajú z troch albumov vo vlastníctve archívu Tráckeho Spolku. Veľkú historickú a dokumentárnu hodnotu majú tie z nich, ktoré sa zachovali spolu s názvami. Zaujímavá je tiež dokumentárna vizualizácia, ktorá poukazuje na vzájomné vzťahy medzi bulharskými dôstojníkmi a vojakmi a miestnym obyvateľstvom, prevažne bulharského pôvodu, ktoré ich prijímalo ako osloboditeľov a nie ako okupantov.

Aby bolo možné výstavné panely umiestniť do historického kontextu doby vojen na Balkáne a 1. svetovej vojny, prof. Rumyana Koneva oboznámila prítomných s tragickými následkami Berlínskej zmluvy, ktorá veľkú časť bulharského štátu vyčlenila z územia Vlasti. Prof. Koneva vysvetlila motívy Bulharska zúčastniť sa balkánskych vojen a 1. svetovej vojny, vierou v dosiahnutie zjednotenia etnických Bulharov na Balkánskom poloostrove. Tento zámer sa však nepodarilo uskutočniť a krutosť vojny zmarila všetky nádeje na spoluúčasť, jednotu a kultúrny pokrok európskych národov, bulharského nevynímajúc. Tak sa stratila aj myšlienka slovanskej vzájomnosti, ktorá bola dovtedy blízka k srdcu všetkým slovanským národom. 1. svetová vojna sa skončila národnou katastrofou pre Bulharsko. Prof. Koneva zdôrazňuje, že vojna, ako historický fenomén, je objektom výskumu vojenskej histórie, ale na to, aby boli objasnené všetky jej dimenzie, súvisiace s jednotlivcom, spoločnosťou, hospodárstvom a inštituciami, musí a mala by byť videná aj pohľadom sociológie, kulturológie, národnej psychológie, literatúry, či umenia. Vystavené fotografie sú svedectvom histórie, ktorá má čo povedať aj o rodinnej či národnej pamäti.