Poetickým večerom a dokumentárnou výstavou, venovanou živote a tvorbe mladého, talentovaného a obľúbeného bulharského básnika Dimča Debeljanova (28. marca 1887 – 2. októbra 1916), sme si dňa 8. septembra 2016 v Bulharskom kultúrnom inštitúte v Bratislave pripomenuli 100. výročie jeho tragickej smrti.

Dimčo Debeljanov sa narodil v početnej rodine v Koprivštici ako najmladšie zo šiestich detí. Svoje prvé básne (ktoré potom spálil) napísal už počas stúdia na Plovdivskom chlapčenskom gymnázium. V roku 1904 sa rodina presťahovala do Sofie. O dva roky neskôr boli v novinách Săvremennost prvýkrát uverejnené básnikove poetické diela – Tej, ktorá za nocí mlčiacich, Keď višne kvitnú a i. V tom čase mal D. Debeljanov 19 rokov a jeho tvorivými vzormi boli Penčo Slavejkov a Pejo Javorov.

V roku 1907 spolupracoval na vydaniach Bulharska zbierka, Sučastnik, Nová cesta, Osa a i. V humoristických vydaniach uverejňoval svoje satirické práce pod pseudonymami. Na jeseň roku 1907 sa zapísal na Právnickú fakultu Sofijskej univerzity, v nasledujúcom roku prestúpil na Historicko-filologickú fakultu, kde študoval dva roky.

Naučil sa francúzsky, rusky a anglicky. Prekladal Baudelaire, Verlaine, či dokonca Shakespeare.

Koncom októbra 1912 bol D. Debeljanov mobilizovaný. O dva roky neskôr bol povýšený na podporučíka. Na začiatku I. svetovej vojny na vlastnú žiadosť odišiel na front, hoci nepodliehal mobilizácii. Ako dobrovoľník sa dostal na macedónsky front. Rota, ktorej velil, sa dostala do konfliktu s Angličanmi. 29 ročný podporučík Debeljanov zahynul 2. októbra 1916 v bitke. Básnikova pozostalosť bola v roku 1931 prenesená do rodnej Koprivštice.

Tragické udalosti ťažkých vojnových časov poznačili psychiku citlivej poetickej duše Dimča Debeljanova a ovplyvnili aj nasledujúce generácie. Z toho dôvodu je nesmierne dôležité pripomínať si aj prostredníctvom elegických veršov z frontu emócie ľudí, ktorí autenticky žili katastrofické udalosti zlyhania ľudskosti v dejinách. Tejto skutočnosti bol prispôsobený aj výber veršov, ktoré odzneli na podvečernom poetickom recitáli, v umeleckej interpretácii študentov bratislavského konzervatória Briana Brestovanského a Michaely Steinhoiserovej. K väčšej intenzite prežívaného zážitku z poézie prispeli nielen básne, ktoré odzneli v majstrovskom preklade Viery Prokešovej do slovenčiny, ale aj verše Dimča Debeljanova v pôvodnom bulharskom znení. Sprievodným slovom mimoriadne profesionálne všetkých prítomných previedla riaditeľka BKI v Bratislave Vania Radeva, ktorá veľmi presne jednotlivé básne zaradila do širšieho kontextu doby. Celkový obraz tvorby Dimča Debeljanova v kontexte bulharských národných dejín dotvára aj dokumentárna výstava reprodukcií o udalostiach básnikovho života, ktorá je záujemcom prístupná v priestoroch Bulharského kultúrneho inštitútu v Bratislave.

Napriek predčasnej smrti zanechal Dimčo Debeljanov v pokladnici bulharskej poézie cenné literárne obrazy, ktoré z neho robia jedného z klasikov bulharskej literatúry a jedným zo zakladateľov bulharského symbolizmu.