Dňa 3. mája 2018 bola v predsieni Štátnej vedeckej knižnice v starej časti krásneho mesta Banská Bystrica otvorená jubilejná putovná výstava Národnej knižnice Sv. Cyrila a Metoda (NKCM), venovaná 140 rokom od jej vzniku a Bulharskému predsedníctvu v Rade EÚ 2018.

Expozícia predstavila emblémové dokumenty z fondov Národnej knižnice a bola realizovaná s finančnou podporou Národného fondu Kultúra Ministerstva kultúry Bulharska. Doc. Dr. Ľubomír Georgiev, vedúci oddelenia Ochrany rukopisného a dokumentárneho dedičstva v NKCM, je jedným z autorov koncepcie tejto výstavy. 15 panelov predstavuje tri hlavné zbierky oddelení – Rukopisy a staré tlačené knihy, Bulharský historický archív a Orientálne zbierky s ich špecifikami.

Riaditeľka Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici Doc. Dr. Blanka Snopková otvorila výstavu so slovami: „Naša spolupráca s Bulharským kultúrnym inštitútom pretrváva už mnoho rokov. Teší nás, že to obohacuje naše publikum a dnes podporuje kultúrne a duchovné vzťahy medzi našimi dvoma slovanskými národmi, ktoré sa datujú až do Stredoveku“. Tieto výstavy sa vždy viažu so slovenským Sviatkom sv. Cyrila a Metoda, ktorý sa každoročne oslavuje 5. júla. Pani Vania Radeva, riaditeľka Bulharského kultúrneho inštitútu v Bratislave, poďakovala za pohostinnosť a záujem Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici o hosťujúce bulharské podujatia. Poďakovala aj skladateľovi a hudobníkovi Jozefovi Nagyovi, ktorý každoročne predstavuje na vernisážach rôznorodý hudobný rámec z interpretácií bulharskej hudby. Pani Radeva oboznámila publikum s koncepciou výstavy, ktorá pozostáva z troch najcennejších zbierok z najbohatšej duchovnej pokladnice Bulharska – Národnej knižnice sv. Cyrila a Metoda.

Výstava predstavuje návštevníkom najstaršie pamiatky bulharskej písomnosti, ktoré sa zachovali až do dnešných dní. Medzi nimi sú napríklad Eninský apoštol z konca 10. a začiatku 11. storočia, Dobrejšovo evanjelium zo začiatku 13. storočia, palimpsestného apoštola a mineja Dragotina z konca
12. storočia. Jas a harmónia kaligrafického umenia sa odráža na najbohatšie ozdobených pamiatkach rukopisnej tradície pravoslávia. Nechýbajú ani znakové knihy bulharskej kultúry, ako napríklad prvý Sofronijov prepis Istorie Slavjanobalgarskej od Pajsija Chilendarského, prvá tlačená kniha v novobulharskom jazyku Nedelnik od Sofronija Vračanského a prvý bulharský sekulárny šlabikár Petra Berona – Riben bukvar.

Oddelenie Bulharský historický archív zdôrazňuje vzdelávaciu činnosť počas Obrodenia prostredníctvom dokumentov o Gabrovskom gymnáziu a závete Evlogiho Georgieva. Zaujímavá je aj portrétna fotografia kňaza Alexandra I Batenberga, manifest cára Ferdinanda I o vyhlásení Balkánskej vojny a osobné zápisky revolučného básnika Peja Javorova.

Oddelenie Orientálne zbierky zobrazuje prepisy raných arabských diel, umelecké rukopisy z Perzie a vzácne staré tlačené vydania v osmanskom jazyku. Tento oddiel uchováva tretiu najväčšiu zbierku osmanských dokumentov na svete.

Expozícia Knihy, smery, publiká bola v máji vystavená aj v Bratislave – v priestoroch Kultúrneho inštitútu a v Kultúrnom dome Devín počas
VII. Spoločného zhromaždenia Bulharov žijúcich na Slovensku. Takto táto znaková výstava oboznámila slovenské publikum s dejinami duchovného dedičstva, ktoré si bulharský národ uchovával po stáročia a dôstojne pripomenula 140. výročie od založenia Štátnej knižnice a od Oslobodenia Bulharska.