Bulharský kultúrny inštitút v Bratislave v spolupráci s Regionálnym historickým múzeom – Sofia predstavili výstavu Tvorivé vplyvy Viedne v architektúre Sofie koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Táto téma oslovila Bratislavčanov, ktorí dobre poznajú tvorivého ducha viedenských architektov, inžinierov, sochárov a majstrov v umeleckom spracovaní kovov pre potreby európskych miest. Navyše väčšina týchto známych aj neznámych majstrov, pochádzajúcich zo Slovenska a Česka, putovala po celej Európe pozdĺž rieky Dunaj, ktorý nás spája. Takouto osobnosťou je napríklad Viktor Rumpelmayer narodený vo vtedajšom Pressburgu (dnešná Bratislava), ktorý zrekonštruoval a rozšíril turecký konak, nachádzajúci sa v centre Sofie, na palác princa Alexandra Batenberga. Jeho zásluhou je taktiež výstavba zámku Euxinovgrad.

Výstava sa okrem najvýznamnejších úspechov rakúskych a českých architektov, pôsobiacich v Sofii, taktiež zamerala na ich bulharských kolegov, ktorí ukončili štúdium v zahraničí od konca 19. do začiatku 20. storočia. Autori boli predstavení krátkymi biografickými údajmi a portrétmi, a ich tvorba prostredníctvom textov, exteriérových a interiérových fotografií. Výber architektov mali pod palcom autori výstavy z Regionálneho historického múza – Sofia, vážení hostia BKI v Bratislave – Ing. Boris Čilev, zástupca riaditeľa Regionálneho historického múzea – Sofia, arch. Sofia Lostova, reštaurátor pán Panajot Panov a fotografka pani Tanče Petrova. Súčasťou expozície boli aj dokumenty a fotografie Štátnej archívnej agentúry, osobné archívy dedičov architektov, autentické kresby budov Centrálnych minerálnych kúpeľov a Centrálnej synagógy v Sofii. Tieto nádherné budovy dodávajú bulharskému hlavnému mestu európsky vzhľad a zohrávajú dôležitú úlohu pri rozpoznávaní jeho jedinečnosti. Oni predstavujú tvorivú syntézu medzi európskym štýlom a miestnou stredovekou tradíciou, čím vytvárajú osobitné vzory neobyzantského štýlu, bulharského neobaroka a secesie. O to je tragickejšia strata ¼ vzácneho stavebného fondu Sofie počas bombardovania v období Druhej svetovej vojny.

Novovzniknuté hlavné mesto Bulharska aj napriek historickým a dramatickým udalostiam nestratilo sily a opäť sa postavilo na nohy. Toto obdobie bolo zachytené v celovečernom dokumentárnom filme 105 minút Sofie, ktorý bol divákom premietnutý po otvorení výstavy. Film odrazil všetky historické etapy Sofie, ktoré predchádzali tomu, aby nadobudla svoj súčasný vzhľad. Taktiež v ňom boli predstavené archeologické objavy, úspechy architektúry a urbanizmu vo vede a umení, najvýraznejšie sociálno-politické udalosti a fakty, prínos jednotlivcov a ľudí, ktorí obývali mesto už 8000 rokov. Mimoriadne pôsobivé boli digitálne animácie a rekonštrukcie, ktoré ilustrujú jednotlivé fakty a robia ich tak ešte viac nezabudnuteľnými.

Po skončení filmu so slovenskými titulkami, ktoré preložila významná prekladateľka Oľga Stajkova, sa uskutočnila živá diskusia s producentom a scenáristom filmu Kamenom Vodeničarovom. Obľúbený bulharský herec, spevák a televízny moderátor, ktorý sa preslávil svojou účasťou pri založení Federácie nezávislých študentských spolkov v rokoch 1989 a 1990, ako aj vytvorením Študentskej televíznej relácie Ku-Ku (1990) a televíznej show Kanaleto, sa ukázal aj ako príjemný a erudovaný spoločník a vlastenec, bojujúci za šírenie kvalitných kultúrnych produktov pre Bulharov v zahraničí, vďaka ktorým môžu byť hrdí na svoje historické a kultúrne dedičstvo.

Toto podujatie bolo venované 140. výročiu vyhlásenia Sofie za hlavné mesto Bulharska, keď na návrh profesora Marina Drinova zasadnutie zhromaždenia vtedajšieho Bulharského kniežatstva vyhlásilo Sofiu za hlavné mesto Bulharska.

Udalosť bola pod záštitou J. E. pani Jordanki Čobanovej, mimoriadnej a splnomocnenej veľvyslankyne Bulharskej republiky na Slovensku a pani Viktória Melamed, splnomocnená ministerka veľvyslanectva Bulharskej republiky v mene poslanca predniesla úvodné slovo.