Slávnostný koncert ako súčasť trojdňového prázdninového programu on-line pri príležitosti Štátneho sviatku Bulharskej republiky - 3. marca, organizovaného Bulharskými kultúrnymi inštitútmi v strednej Európe: Berlín, Bratislava, Budapešť, Praha a Rím

Sofijský filharmonický orchester je jednou z najdôležitejších kultúrnych inštitúcií v Bulharsku. Bol založený ako prvý bulharský akademický symfonický orchester v roku 1928. Od roku 1949 je štátnym filharmonickým orchestrom v Sofii. V jeho repertoári sú diela z celého hudobného sveta - od klasického až po súčasný, vrátane premiér diel bulharských skladateľov.

Filharmónia sa teší veľkej úcte a uznaniu po celom svete, je hosťom na najväčších hudobných scénach v Európe, Ázii a Amerike. Na jej pódiu vystúpili svetoví dirigenti a sólisti. Robí nahrávky pre Rádio Paríž, Rádio Berlín, Rádio Moskva, Rádio Mníchov, Bulharský národný rozhlas a Bulharská národná televízia.

Sofijská filharmónia má nespočetné množstvo národných a medzinárodných prestížnych ocenení, ktoré nemožno všetky uviesť.

Od roku 2017 vedie filharmóniu dirigent maestro Najden Todorov.

Najden Todorov sa narodil v roku 1974 v Plovdive. Je jedným z najtalentovanejších súčasných bulharských hudobníkov, má mnohostranné živé interpretácie v rôznych žánroch.

Veľký vplyv na jeho vznik mali Alexander Vladigerov v Bulharsku a profesor Karl Österreicher vo Viedni. Získal ocenenia z miestnych i medzinárodných súťaží a v roku 1990 vytvoril vlastný mládežnícky orchester, s ktorým absolvoval množstvo koncertov v Bulharsku, Rakúsku, Českej republike, na Slovensku a v Nemecku.

V roku 1996 ho pozvala izraelská nadácia Leonarda Bernsteina na Rubinovu akadémiu v Jeruzaleme, kde sa špecializoval na dirigenta Izraelskej filharmónie Mendiho Rodana.

V roku 1997 vytvoril vo svojom rodnom meste Trácky letný festival.

Bol hosťujúcim dirigentom v Nemecku (v niektorých z najväčších koncertných sál vrátane Berlínskej filharmónie, Herkules Saal Mníchov, Laeiszhalle Hamburg, Liederhalle Stuttgart, Alte Oper Frankfurt, Meistersingerhalle Norimberg a mnohých ďalších) a v mnohých európskych mestách. Ázie, Afriky a Ameriky.

So Sofijskými filharmóniami ho spája dlhá a intenzívna tvorivá cesta. V roku 2005 získal Najden Todorov svoju prvú Krištáľovú lýru za účinkovanie v Sofijskej filharmónii druhej symfónie Gustáva Mahlera. A tiež za novú nahrávkou bulharskej hymny.

Za popularizáciu bulharskej hudby Sofijského filharmonického orchestra získal tiež cenu Zväzu bulharských skladateľov Zlatá päťka, ocenenie Zlatá kniha, Plaketu prezidenta Bulharskej republiky a mnoho ďalších.

V rokoch 2013 a 2019 zvolili poslucháči bulharského národného rozhlasu Najdena Todorova za Hudobníka roka.

P R O G R AM

1. Veselin Stojanov - Slávnostná ouvertúra

Dirigent: Grigor Palikarov

2. Georgi Zlatev-Čerkin - Sevdana

Sólista: Svetlin Rusev

Dirigent: Sasha Mäkilä

3. Pančo Vladigerov - Rapsódia Vardar

Dirigent: Najden Todorov

4. Alexander Tekeliev - Korene

Za účasti speváckeho zboru Vani Monevej

Dirigent: Georgi Dimitrov

5. Stefan Dragostinov - "Terra Bulgara"

Dirigent: Borjan Canev

Veselin Stojanov – hudobný skladateľ

Narodil sa r. 1902 v Šumene v Bulharsku.

Reprezentuje tzv. druhú generáciu Bulharských hudobných skladateľov, v roku 1933 bol jedným zo zakladateľov Spoločnosti bulharských skladateľov - Súčasná hudba. Hru na klavíri absolvoval na Štátnej hudobnej akadémii (dnes Národná hudobná akadémia prof. P. Vladigerova) ako študent u svojho brata Andreja Stojanova v r. 1926. Toho istého roku nastúpil na Akadémiu múzických umení vo Viedni do klavírnej triedy profesora Viktora Ebensteina a do triedy kompozície u profesora Franza Schmidta. Súkromne študoval hru na klavíri u P. De Cohna a orchestráciu u Wunderera.

Po návrate do Bulharska pracoval ako súkromný učiteľ klavíra a hudobnej teórie a koncertoval ako klavirista a dirigent (1931-37). Od roku 1937 vyučoval hudobno-teoretické disciplíny na Štátnej hudobnej akadémii. Od roku 1945 sa stal profesorom kompozície a hudobných foriem, dekanom teoretickej fakulty (1952) a rektorom (1956-62). Bol riaditeľom Sofijskej opery (1953 - 54). Hoci skladá v rôznych žánroch, primárne inklinuje k inštrumentálnemu mysleniu a dramaturgicky rozvinutej symfónizacii, realizovanej pomocou techniky lajtmotívov, bohatej harmónie a nadsadenej orchestrácii, často v exotickom znení.

Pri hľadaní vlastného prístupu dosiahnutia ľudovej rezonancie prelína melódiu a rytmus v ľudovom štýle bez použitia originálnych vzorov. Veselin Stojanov je autorom 3 opier, baletov, operiet; symfonickej a komornej hudby; 3 koncertov pre klavír a orchester; zborových, sólových a populárnych piesní; filmovej hudby atď.

Svoju Slávnostnú ouvertúru, ktorá stelesňuje optimistického ducha doby, napísal Veselin Stojanov v r. 1959. Jej muzikálnosť uchváti svojou vitalitou a očarujúcou zvučnosťou dosiahnutou jasným a prístupným hudobným jazykom, majstrovským umením dramatického stupňovania a bohatou orchestráciou.

Viaceré skladateľove diela sa etablovali na svetovej scéne ako vzory bulharskej hudby. Patria k nim groteskná suita Baj Gaňo podľa Al. Konstantinova (1941), Rapsódia (1956) a Slávnostná ouvertúra (1959); inštrumentálne koncerty z 30. rokov Sonáta a suita pre klavír, Sonáta pre husle a klavír, sláčikové kvartetá atď.

Je autorom opier Ženské kráľovstvo (1935), Salambo (1940), Prefíkaný Peter (1952), baletu Pápežka Jana (1969), Rapsódia (1956) a inštrumentálnych koncertov, komorných a iných opusov, ktoré zložil s bohatou zvučnosťou hudobného jazyka neskorého romantizmu a úsilím o národné znenie.

Grigor Palikarov - dirigent

Národil sa v r. 1971 v Plovdive. Absolvoval Národnú školu hudobného a tanečného umenia Dobrina Petkova v Plovdive v roku 1990 v odbore hra na klavíri, neskôr Národnú hudobnú akadémiu Panča Vladigerova v Sofii v štyroch magisterských špecializáciách – operné a symfonické dirigovanie, kompozícia, zborové dirigovanie a hra na klavíri. Už ako študent (22 ročný) dirigoval Rigoletto v divadlách Opery v Plevene a Starej Zagore.

Debutoval v divadle Národnej opery a baletu – v Sofii v roku 1998 na Galakoncerte Geny Dimitrovej - bulharskej opernej divy zo scény La Scala a to na jej výslovné pozvanie. Od roku 2001 bol vymenovaný za hlavného dirigenta Sofijskej opery a v súčasnosti zahŕňa jeho repertoár viac ako 55 operných a baletných titulov. Od roku 2005 je Grigor Palikarov hlavným umeleckým šéfom a dirigentom symfonického orchestra v Pazardžiku.

Maestro Palikarov je častým hosťujúcim dirigentom mnohých orchestrov a operných divadiel v Bulharsku, vrátane Sofijskej filharmónie, Štátnych opier v Plovdive, Varne, Burgase, Ruse, Starej Zagore, Plevenskej Filharmónie a ďalších. Maestro Palikarov pravidelne absolvuje zahraničné turné po krajinách ako Nemecko, Rakúsko, Belgicko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko, USA, Rusko, Mexiko, Slovinsko, Poľsko, Taiwan, Holandsko, Japonsko, Kórea. Popri dirigentskej práci koncertoval maestro Palikarov aj ako klavirista.

GEORGI ZLATEV-ČERKIN

SEVDANA - Skladba pre husle a klavír - / prepis pre orchester /

Georgi Zlatev-Čerkin - hudobník, hudobný skladateľ, huslista, pedagóg.

Významný autor sa narodil v roku 1905 v Ruse. Vyštudoval hudobnú školu v Ruse, dva roky študoval na Štátnej hudobnej akadémii v Sofii a absolvoval Akadémiu múzických umení vo Viedni (1929) ako študent vokálneho pedagóga T. Lirhammera. Súčasne súkromne študoval komponovanie u J. Marxa. Po absolutóriu prednášal spev na Štátnej hudobnej akadémii v Sofii (1929-36). Bol asistentom T. Lirhammera vo Viedni (1936-38). V roku 1938 sa vrátil do Bulharska. Od roku 1940 prednášal na Štátnej hudobnej akadémii, kde sa stal profesorom (od roku 1944), rektorom (1948-45), a dekanom fakulty spevu (1960-74). Ako vokálny pedagóg pracoval na konzervatóriách v Pekingu, Tien Qing a čínskom Šanghaji (1955 - 58).

V deň Bulharského štátneho sviatku – v deň Oslobodenia, si pripomenieme veľké dielo bulharskej hudobnej klasiky. Toto je skladba Georgiho Zlateva-Čerkina - Sevdana. Dielo zložil v prvej polovici minulého storočia.

Skladbu Sevdana napísal pre husle a klavír, ale pre veľkú energiu, ktorú vyžarovala, ju neskôr prevzali kvartetá a prepracovali ju aj pre orchester. Predpokladá sa, že toto hudobné majstrovské dielo bolo inšpirované divadelnou hrou Canka Cerkovského Pod starou oblohou. Sevdana bola najkrajším dievčaťom dediny, dcérou strážcu Stanka. Zaľúbila sa do chudobného horára Gorana, ale syn boháča Kančo ju tiež chcel za ženu. Sevdana zostala verná Goranovi, ale jej otec ju preklial a dedinčania sa jej vyhýbali a pohŕdali ňou. Onedlho sa dievča zbláznílo a zomrelo. Na dedinu padli suchá. Vďaka tomu sa ľudia spamätali a uvedomili si, že prírodná katastrofa je trest za tragický osud Sevdany a Gorana, ktorí sa odvážili brániť svoju lásku a slobodu.

Sasha Mäkilä - dirigent

Narodil sa 19. júna r. 1973. v Kerave vo Fínsku. Fínsky dirigent Sasha Mäkilä si získal reputáciu jedného z najsľubnejších nastupujúcich talentov svojej generácie v oblasti operného a symfonického dirigovania. Študoval hru na violončele u slávneho fínskeho violončelistu Sepa Lamaanena a tiež hudobnú vedu, pedagogiku a filozofiu na Helsinskej univerzite. V roku 2001 sa začal zaoberať dirigovaním na konzervatóriu v Petrohrade u Leonida Korčmara. Po r. 2004 pokračoval v štúdiách ako zborový a orchestrálny dirigent na Hudobnej akadémii Sibeliusa v Helsinkách (u profesora Leifa Segerstama) a na Americkej akadémii pre dirigentov v Aspene (u Davida Zinmana). V rokoch 2004 a 2005 dirigoval otvorenie prvého a druhého medzinárodného hudobného festivalu “Severská hudba“. V rokoch 2007 až 2010 bol Sasha Mäkilä asistentom dirigenta Kurta Masura Francúzskeho štátneho orchestra a od roku 2010 do roku 2012 Clevelandského orchestra, ktorý viedol Franz Welser-Most. Je tiež hosťujúcim dirigentom viacerých orchestrov v Európe, Ázii, Amerike a Južnej Afrike. Jeho repertoár je rozsiahly a zahŕňa diela od baroka po súčasnosť.

Svetlin Rusev – sólista, huslista

Národil sa v r. 1976 v Ruse. Po tom ako charizmatický husľový virtuóz Svetlin Rusev, vyhral v r. 2001ral, dnes už známu, medzinárodnú súťaž Sendai v Japonsku, rozbehla sa jeho skvelá medzinárodná kariéra, ktorej súčasťou je množstvo vystúpení v najväčších koncertných sálach sveta, aké sú napríklad Baľšoj teatr a Čajkovského sála v Moskve, Sála Santori v Tokiu, Centrum umenia v Seoule, Sieň Plaiel, UNESCO, Divadlo Champs-Elysees, Château de Château, Cité de la Musique a Teatro de la Ville v Paríži, Sála Bulgaria v Sofii, Sála Bella Bartok v Budapešti, Alte Opera vo Frankfurte, Koncertný dom v Berlíne, Kirchnerovo kultúrne centrum v Buenos Aires, Palais de Beaux-Arts v Bruseli a Palác OSN v Ženeve. Jeho intenzívna koncertná činnosť ho vedie okolo celého sveta – po Európe, USA, Latinskej Amerike a Ázii. Pravidelne hosťuje ako sólista v špičkových orchestroch, vrátane Francúzskeho štátneho orchestra, Francúzskeho štátneho rozhlasového orchestra, Orchestra Románskeho Švajčiarska, Belgického štátneho orchestra, Filharmónie v Seoule, Tokijskej filharmónie, Symfonického orchestra v Indianapolise, Filharmonického orchestra Georga Enescu (Bukurešť), Rumunského národného rozhlasového orchestra, Cremerata BalOca, Slovenskej štátnej filharmónie, Štátneho orchestra RTVS a ďalších. Hral ako sólista pod taktovkou slávnych dirigentov ako sú: Mung-Woon Chung, Leon Fleisher, Yehudi Menuhin, Yuzo Toyama, Marek Janowski, Emanuel Crivin, Francois-Xavier Roth, Jean-Jacques Kantorow, Denis Russell Davies, Lionel Brengie, Emil Tabakov, Najden Todorov a pod. Od roku 2000 viedol a dirigoval rôzne súbory a orchestre v Bulharsku, Francúzsku, Poľsku, Kórei, Japonsku a Švédsku. Má mimoriadne široký repertoár od baroka po súčasnú hudbu a populárne žánre. Svetlin Rusev je profesorom na prestížnej Haute École de Musique v Ženeve, kým predtým učil 10 rokov ako profesor na Národnej akadémii - konzervatóriu v Paríži.Bulharska rapsódia Vardar alebo Rapsódia Vardar je symfonická skladba bulharského skladateľa Panča Vladigerova. Rapsódia je jedným z najpopulárnejších a najhranejších bulharských symfonických diel. Pôvodne bola vytvorená pre husle a klavír. Vychádza z bulharskej ľudovej piesne, ktorú zaspieval Vladigerovi maliar Konstantin Štarkelov v berlínskej reštaurácii Pshor Boy v októbri 1922. Rapsódiu publikovala v roku 1923 Universal Edition pod názvom Bulharská Rapsódia Vardar. Pri jej písaní pridal Vladigerov venovanie - Venované bojujúcej bulharskej mládeži v Macedónsku. Prvý raz ju uviedli na koncertnom pódiu v januári 1923. V roku 1925 ju v New Yorku uviedol v Carnegie Hall huslista Max Rosen.

Dielo sa pôvodne volalo Bulharská rapsódia pre husle a klavír op. 16 , 1922. Rapsódia je žánrovou fantáziou, tematicky vychádzajúcou z materiálu ľudových piesní, väčšinou sa spája s voľným improvizačným vývojom. Rapsódia Vardar predstavuje s veľkou umeleckou silou črty bulharskej ľudovej hudby, pocity lásky a úcty k vlasti. Začína sa krátkym úvodom, z ktorého sa postupne rozvíjajú intonácie hlavnej témy. Vznášajú sa slávnostné volania, ktoré sú charakteristické pre hymny.

Pančo Charalanov Vladigerov – skladateľ, interprét, dirigent, hudobný pedagóg a verejný činiteľ (*13. marca 1899 - 8. septembra 1978). Je bulharsko-židovského pôvodu, narodil sa vo Švajčiarsku, ale väčšinu svojho života strávil v Bulharsku. Je významným hudobným pedagógom - medzi jeho absolventmi je veľa bulharských skladateľov a klaviristov, ako sú Alexis Weissenberg a Milčo Leviev. Počas svojho berlínskeho obdobia (1912 - 1932) získal Vladigerov ako skladateľ dvakrát Mendelssohnovu cenu. Okrem toho písal 11 rokov hudbu aj k divadelným predstaveniam veľkého nemeckého režiséra Maxa Reinhardta, ktoré boli uvedené v Deutsches Theater v Berlíne a v Theater an der Josefstadt vo Viedni. Pre bulharskú kultúru majú diela ako Koncert pre klavír a orchester č. 1 “(1918) a Koncert pre husle a orchester č. 1 (1921) aj inú dôležitú hodnotu - sú vo svojom žánri prvé, ktoré napísal bulharský skladateľ.

Najden Todorov - dirigent (* 1974) študoval u profesora Alexandra Vladigerova v Bulharsku, u profesora Karla Österreichera vo Viedni a u profesora Mendiho Rodana na Rubinovej akadémii v Jeruzaleme. Bol hosťujúcim dirigentom v Nemecku (v niektorých z najväčších koncertných sál, vrátane Berlínskej filharmónie, Herkules Saal - Mníchov, Laeiszhalle Hamburg, Liederhalle Stuttgart, Alte Oper Frankfurt, Meistersingerhalle Norimberg a mnohých ďalších), v mnohých európskych mestách. ako aj v Ázii, Afrike a Amerike. V marci 2013 bol Najden Todorov v Bulharsku vyhlásený za hudobníka roka. V súčasnosti je riaditeľom Sofijskej filharmónie.

Prof. Alexander Tekeliev absolvoval kompozíciu na vysokej škole Bulharské štátne konzervatórium (dnes Národná hudobná akadémia Prof. P. Vladigerova - VŠMU) u profesora V. Stojanova (1968). Pracoval ako zodpovedný redaktor v Bulharskom národnom rozhlase (1971-76). Špecializoval sa v odboroch kompozícia a orchestrácia v Budapešti u Attilu Bozaya (1980) a v Paríži u Michela Filippiho (1982). Od roku 1977 vyučuje na Štátnej hudobnej akadémii a je profesorom kompozície a symfonickej orchestrácie (od roku 1991). Je autorom hudobných scénických diel, 2 oratórií a iných vokálno-symfonických diel, symfónií pre sláčikový orchester a iných komorno-inštrumentálnych opusov; vokálnych cyklov a piesní; množstva zborových piesní vrátane detských a mládežníckych piesní a spevov, ktoré sú reprezentatívnym repertoárom bulharských súborov; sólových piesní pre deti; aranžmánov pre ľudový zbor; filmovej hudby a pod. V jeho hudbe vyniká bohatá emocionalita, ktorá využíva rôzne výrazové prostriedky. Vyše 110 jeho diel bolo publikovaných doma i v zahraničí, 50 z nich bolo nahratých na platne. Jeho diela sa hrali vo Francúzsku, Taliansku, Grécku, Japonsku, Maďarsku, Portugalsku, Rusku, na Ukrajine, vo Švédsku, Poľsku, Nemecku, Rakúsku, Mexiku, Nórsku a ďalších.

Sofijský filharmonický orchester a zbor Vani Monevej - Korene

Korene je prvé dielo bulharskej hudobnej tvorby, zložené pre ľudový zbor a symfonický orchester.

Vokálno-symfonická poéma pre ženský ľudový zbor a symfonický orchester Korene vychádza z ľudových textov. Všetka hudba je autorská, bez folklórnych citácií. Vybudovaná je v troch plánoch - prekáračky na dedine, nevoľnícke utrpenie, chorovody. Skladateľ myšlienkovo spojil zafarbenie a rytmus ľudového spevu s modernými harmonickými a orchestrálnymi technikami symfonického orchestra.

Georgi Dimitrov - dirigent študoval u slávneho sláčikového pedagóga Rosenberga. Ukončil vysokú školu Bulharské štátne konzervatórium v Sofii, odbor orchestrálneho dirigovania u profesora Vladiho Simeonova a husle u prof. Michaila Balkanského. Špecializoval sa u Eugena Mravinského a Arvida Jansonsa v Petrohrade.

Od roku 1972 je Georgi Dimitrov dirigentom Plovdivskej filharmónie a od roku 1981 - šéfdirigentom a riaditeľom opery v Ruse, ako aj dirigentom Sofijskej opery.

V rokoch 1990 až 1995 bol šéfdirigentom Symfonického orchestra v San Marine. Bol vyznamenaný najvyšším rádom republiky – stal sa rytierom rádu Santa Agata.

Od sezóny 1995/1996 je Georgi Dimitrov hudobným riaditeľom a šéfdirigentom Plovdivskej filharmónie. Ako vedúci spoločnosti opery a filharmónie v Plovdive realizoval mnoho projektov, turné po Bulharsku i v zahraničí. A zúčastnil sa aj na otvorení Európskeho mesiaca kultúry - Plovdiv (1999), vysielaného naživo na Eurovízii.

Dirigoval všetky bulharské orchestre a bol pozvaný ako hosťujúci dirigent do Ruska, Rumunska, Maďarska, Nemecka, Talianska, Poľska, Českej republiky, na Kubu, do Mexika, Španielska, Švajčiarska a ďalších.

Jeho pôsobivý repertoár zahŕňa symfonické diela, operné tituly, kantáty a oratóriá.

Stefan Dragostinov - skladateľ, dirigent, klavirista

Narodil sa 11. apríla 1948 v Sofii, v Bulharsku

Ako 12-ročný sa začal učiť kompozíciu u prof. Panča Vladigerova a prof. Asena Karastojanova. V rokoch 1967-70 študoval hru na klavíri u profesora B. Staršenova a kompozíciu u profesora Alexandra Rajčeva na Bulharskom štátnom konzervatóriu (dnes Národná hudobná akadémia). V roku 1972 absolvoval konzervatórium v Leningrade (dnes Petrohrad) v triede hudobnej skladby u prof. B. Arapova. V roku 1982 bol štipendistom Štátneho úradu akademickej výmeny DAAD v Kolíne nad Rýnom (Nemecko). V rokoch 1974 až 1994 pracoval v Štátnom súbore folklórnych piesní a tancov (DANPT) „Filip Kutev“ (dnes Národný folklórny súbor „Filip Kutev“) ako dirigent, hlavný umelecký šéf a režisér. Od roku 1994 produkuje audioalbumy s vlastnou hudbou, inšpirovanou bulharským folklórom, v dvoch programových sériách: Kľuč od tajomsta a Zvukové ikony Bulharska (The Key to the Mystery and The Sound Icons of Bulgaria). Nahrával ich so súborom Dragostin Folk, ktorý založil v roku 1994. Koncertoval so súborom po celom Bulharsku a v mnohých európskych krajinách.

Profesor Dragostinov skladá hudbu rôznych žánrov: symfónie a iné orchestrálne a komorné inštrumentálne diela, zborovú hudbu, vokálne cykly, populárnu hudbu, balet, filmovú a divadelnú hudbu. Jeho kompozičný štýl je živou syntézou ľudovej hudobnej tradície a moderných skladateľských technológií. Diela prof. Dragostinova boli prednesená na festivaloch na celom svete, napr. Moskovská jeseň, Letný hudobný festival v Miláne Bergamo, Varšavská jeseň, v sálach Baľšovo teatra v Moskve, v Centre Georges Pompidou, Paríži a ďalších.

Autor Stefan Dragostinov povedal o svojej symfonickej poéme TERRA BULGARA: “Myšlienka tohto diela bola v mojej hlave už dlho. Je založená na melódii pôvabnej ľudovej piesne Múdre kolo. Prvýkrát som ju počul pred pol storočím. Zaspieval

nám ju náš Učiteľ, profesor Stojan Džudžev. Melódia, ktorá vytreskla z tisícročnej základnej skaly bohatej folklórnej tradície, sa leje a vznáša vyššie a vyššie do neba... a akoby sa dotkla Svetla, dívajúc sa na Sieň Stvoriteľa! Z vnútra prúdi nepredstaviteľná sila a žiarivé nadšenie! ... - Symfónia! A tak: po polstoročí som konečne nabral odvahu a zaspieval som ju novým hlasom – aby vzlietla krídlami, viacfarebnosťou a silou bohatstva symfonickej palety. TERRA BULGARA! - Pieseň o starodávnom a mladom Bulharsku! S túžbou po Jednote, Tvorivej Duchovnosti, Mieri a Zdraví! Pieseň, hľadiaca do Budúcna! A do siene Svetla! Nech Boh chráni Bulharsko!“ .

Borjan Canev – dirigent

Narodil sa v r. 1973 v Skopje.

Debutoval v r. 2004 so Sofijskou filharmóniou a neskôr sa stal jej stálym hosťujúcim dirigentom. Po rokoch štúdií si vybudoval úspešnú kariéru s európskymi hudobnými telesami a na festivalových pódiách v Severnom Macedónsku a Bulharsku. V r. 1997 absolvoval Hudobnú akadémiu v Skopje; v r. 1998 – obhájil magisterský titul na Národnej hudobnej akadémii v Sofii v triede akademika Vasila Kazandžieva. V r. 1999 sa stal dirigentom Macedónskej filharmónie. V r. 2001, počas svojej špecializácie na Royal College of Music v Londýne, Canev absolvoval majstrovské hodiny a prax u popredných súčasných dirigentov Jánosa Fürsta , Daniele Gattiho a Sira Simona Rattleho. Je asistentom dirigenta sira Colina Davisa v inscenácii Dona Juana. Na Royal College of Music v Londýne získal cenu Augusta Mana (2001) ako najlepší dirigent. Od roku 2002 je docentom na Hudobnej akadémii v Skopje. O rok neskôr sa stal šéfdirigentom komorného orchestra Skopskí Sólisti. V rokoch 2001 - 2004 absolvoval turné s Komorným orchestrom Macedónskej filharmónie v Ríme, Paríži a Istanbule. Dirigoval Sinfoniettu na Kráľovskej Vysokej škole hudby (Royal College of Music ) - Londýn, Londýnsky Symfonický orchester, Londýnsky Komorný orchester, orchester Jeunesses Musicales Macedonia, Skopských Sólistov a iné......

https://neterra.tv/plus/kontsert-na-sofiyska-filharmoniya-3ti-mart