Opustila nás Ľudmila Kotarova

Dnes – 7. apríla mala mať narodeniny naša drahá priateľka, spolu študentka, kolegyňa, vnímavá starostlivá bytosť a múza – Ľudmila Kotarova. Píšem tieto riadky niekoľko dní – odkedy som sa dozvedela o jej náhlej smrti 1. apríla 2021, potom vzlykám a nemôžem pokračovať. Pre niektorých z nás bude navždy milovaná staršia sestra Ľusy, Meno Ľusy znamená Svetlo. Taká bola – žiarivá, usmiata, s úprimnou dušou, štedrá a oddaná. Kamarátka Ľusy bola jedinečná a neopakovateľná. Žiarivá osobnosť, bystrého umu, umeleckého ducha a nekonečnou kresťanskou oddanosťou ku všetkému a ku každému, s kým prišla do styku. Nepoznala pretvárku, manierizmus, snobstvo, egoizmus či vypočítavosť. Všetko, čo mala, rozdávala, bez pomyslenia na zajtrajšok, bez toho, aby si nechala niečo pre seba. Takí ľudia sú veľká vzácnosť. Takto by som mohla v oplakávaní pokračovať, až by som to nemala kam písať.

Ale aj pre toho, kto ju nepoznal- Ľudmila Kotarova sa narodila 7. apríla 1950 v Sofii. Ich rod pochádza z Jambolu, rodina – ktorá nasledovala duchovnú školu Bieleho Bratstva Učiteľa Dnova. Tam chodila do školy, a bola platonickou láskou speváka Vasila Najdenova, miláčika všetkých Bulharov. Včera som v televízii videla, že aj on bol zasiahnutý jej odchodom.

Lebo Ľusy bola múza a dôverná priateľka mnohých bulharských muzikantov, poskytovala im inšpiráciu a rady, lebo mala bohaté poznatky klasickej hudby, opery a džezu. Možno aj to ju priviedlo do Československých kultúrnych inštitútov v Bulharsku, napriek tomu, že vyštudovala biochémiu v Bratislave, kde jej mama učila na bulharskej škole.

Bratislava - jej láska, ako aj nás ostatných Bulharov na Slovensku. Jej mnohí slovenskí a českí priatelia sú osobnosti v kultúre, režiséri, spisovatelia a vážení tvorcovia. Maliari ju maľovali a básnici o bej písali poéziu. Na jej pleciach sa upevňovala činnosť kultúrnych inštitútov v Bratislave a Sofii, bolo mostom, po ktorom prechádzala láska medzi Bulharmi a Slovákmi. Bola autorkou a motorom mnohých námetov výmeny a spolupráce, pritom robila všetko tak, aby bol každý výnimočný a docenený. Bola kultúrnou pracovníčkou, prekladateľkou, tlmočníčkou, sprievodkyňou, mediátorkou a nezištnou poradkyňou. Stratou jej osobnosti prišla bulharská kultúra o oddanú šíriteľku, a slovenská literatúra o najnadanejšiu kultivovanú prekladateľku. Nemožno vymenovať celý zoznam literárnych diel slovenských autorov, ktoré preložila a predstavila na rôznych literárnych fórach, vrátane knižných veľtrhov Bibliotéka v Bratislave a Sofii. Nebola to náhoda, že práve ju volávali, abytlmočila diplomatom, ministrom, premiérom, prezidentom, ktorí si vždy s vďakou vážili jej schopnosti a služby.

Ľusy sa rozdala bezo zvyšku svojim už zosnulým manželom, ktorí ju predbehli na ceste do večnosti. Bratovi, priateľom, ktorí sme si vždy od nej niečo odniesli, z jej vedomostí umenia a umu, z jej duše, z jej energie, dobrej nálady, z jej času a starostlivosti. Nikdy nezabudnem, keď som prišla na internát v Mlynskej doline v Bratislave, aká som bola ustaraná a vyplašená – mala som len 17 a nevedela som reč. Ona bola moja susedka, hovorí,

- Neboj sa, som za stenou, zabúchaj a prídem. - Vždy prišla. Prišla aj o 40 rokov, aby sa o mňa starala, keď ma operovali a bola som nevládna. Ako vždy oddaná, bez toho, že by za to niečo čakala.

Spi pokojne, milá naša Ľusy. nech anjeli hrajú najkrajšie melódie na ceste Tvojej duše k Bohu, lebo Ty si z nás najviac zaslúžiš, aby ťa kolísal vo svojom záhrení. Večná Ti Pamäť. Budeme Ťa spomínať do konca nášho života.

Vanja Radeva – riaditeľka Bulharského kultúrneho inštitútu v Bratislave.