Teodosij Spasov a orchester Sinfonietta dell ‘Arte očarili Bratislavu
Svetoznámy sólista Teodosij Spasov, mladá perkusionistka Martina Miteva a hudobné teleso Sinfonietta dell ‘Arte pod vedením Konstantina Ilievského očarili bratislavské publikum svojimi virtuóznymi vystúpeniami. Koncert bol venovaný Dňu svätých bratov Cyrila a Metoda na Slovensku a je súčasťou osláv 50. výročia založenia Bulharského kultúrneho inštitútu v Bratislave a zaznel 3. Júla na Hviezdoslavovom námestí v Starom Meste. Spoluorganizátormi podujatia boli Terra Culta, BKI-Bratislava, Staré Mesto-Bratislava a konl sa pod záštitou J.E. mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Bulharskej republiky v Slovenskej republike pána Vasila Petkova.„Je mi veľkou cťou a potešením, že vám ako veľvyslanec môžem predstaviť účinkujúcich a teším sa z tohto podujatia, venovaného takejto výnimočnej príležitosti. Nech Boh žehná oba národy“- zaželal pán Petkov.
Riaditeľka BKI, pani Vania Radeva, uviedla: „Tento rok Bulharský kultúrny inštitút oslavuje 50. Výročie svojho vzniku. V priebehu desaťročí sa z neho vytvorilo miesto, kde Slováci spoznávajú svet starobylej tráckej kultúry, svet bulharského folklóru, zvykov a tradícií, ako aj stredovekú bulharskú kultúru, kde sú korene spoločného slovanského duchovného dedičstva Bulharov a Slovákov. S hrdosťou vám oznamujem, že Bulharský kultúrny inštitút je jednou z hybných síl tvorby a prezentovania spoločného česko-slovensko-bulharského projektu Cyrilo-Metodská európska kultúrna cesta, ktorý bol len nedávno certifikovaný Radou Európy v Luxemburgu. Tento projekt je vysoko hodnotený a dostal podporu na najvyššej úrovni v týchto troch štátoch a v Európskych inštitúciách. Dnešné podujatie je súčasťou jeho medzinárodného programu.
Pani Vania Radeva sa hosťom zdôverila s veľmi osobnou emóciou - že jej nebohý otec Ivan Radev pred polstoročím dňa 18.11.1971 podpísal zakladacie dokumenty Bulharského kultúrneho inštitútu a otec inšpirátora a dirigenta dnešného koncertu, Konštantína Ilievského - hudobník Kiril Ilievski bol jedným z najúspešnejšich riaditeľov Bulharského kultúrneho inštitútu v Bratislave. Pani Radeva vzdala hold aj nedávno zosnulej Ĺucy Kotarovej za jej mimoriadny prínos pri rozvoji BKI.
Bulharský kultúrny inštitút sa nebojí novej výzvy v podmienkach početných karantén. Našli sme novú formu, ako vás osloviť a upútať vašu pozornosť, milí priatelia. Ide o náš pravidelný audiovizuálnye magazín Bulharské ozveny, ktorého relácie sú uvedené na našej webovej stránke a YouTube. Sú dokumentárnym záznamom špičkovej tvorby súčasného bulharského umenia, vedy a tradícií.”
Publikum s úžasom počúvalo úchvatné virtuózne vystúpenia Teodosija Spasova v sprievode komorného orchestra Sinfonietta dell‘Arte. Klasická a etno hudba sa spojili do jedinečného fusionu. Trilky kavalu sa vznášali nad jemným zvukom huslí, rytmus perkusií sa prelínal s basovými tónmi kontrabasu, vznikla nečakaná harmónia medzi európským hudobmým znenim a rodopským rytmom. Keď Teodosij Spasov zaspieval: Mladosť, mamička, tečie ako voda ... etno, klasika a džez sa hádali a prelínali navzájom, ako vlny Dunaja pliskajúce sa neďaleko podujatia. ”To bola bulharská mágia posypaná zlatým viedenským peľom“, povedala po koncerte jedna z diváčok.
Teodosij Spasov je známy tým, že rozvíja svoj jedinečný štýl hry. Jeho vystúpenia sú neobvyklou syntézou tradičného folklóru, džezu a klasickej hudby. V posledných rokoch skladal hudbu pre symfonický orchester a flautu kaval. Hrá s folklórnymi súbormi, so známymi bulharskými a zahraničnými hudobníkmi, ako sú Milčo Leviev, Yildiz Ibrahimova, Simeon Šterev, Stojan Jankulov-Stundži, Christo Jocov, projekt Balkanski, indický perkusionista Trilok Gurtu a jeho skupina, G. Veles, Arkangel, skupina Balkánske Kone, Miroslav Tadič, a ďalší. Okrem koncertných vystúpení sa podieľa na nahrávkach filmovej a divadelnej hudby. Vydal viac ako 20 CD so sólovými vystúpeniami a rôznymi hudobnými formáciami.
Je držiteľom mnohých bulharských a medzinárodných ocenení ako napr. Medzinárodnej akadémie umení v Paríži (1996). V roku 1994 zaradili jeho meno do Svetovej encyklopédie hudby, ktorá vyšla v Londýne. V roku 1995 ho časopis Newsweek zaradil medzi najtalentovanejších hudobníkov východnej Európy. V rubrike To najlepšie z Východu sa uvádza: Spasov vytvára nový hudobný žáner.
Členovia orchestra Sinfonietta dell ‘Arte pochádzajú z 10 rôznych krajín sveta a sú absolventmi významných hudobných univerzít v strednej Európe. Repertoár orchestra siaha od Baroka až po pop a muzikál s dôrazom na interpretáciu aj náročných koncertných, sakrálnych, operných, operetných a muzikálových diel. Orchester tvorí obsadenie Mozartovského typu so stálou sláčikovou sekciou a základným obsadením dychových nástrojov. Hudobné teleso Sinfonietta dell ‘Arte hrá pod vedením slávneho bulharského dirigenta Konstantina Ilievského.
Konstantin Ilievsky pochádza z hudobníckej rodiny zo Sofie ale žije na Slovensku. jAbsolvoval niekoľkoročné štúdium u Petra Čermana (hra na klavír), Zdeňka Bílka (orchestrové dirigovanie) a Dušana Billa (zborové dirigovanie) na Konzervatóriu v Bratislave. Konstantin Ilievsky je nositeľom viacerých cien z medzinárodných interpretačných súťaží (Taliansko, Írsko, Česko, Rakúsko) a dvojnásobným víťazom Súťaže študentov slovenských konzervatórií v hre na klavíri. Bol prijatý na Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni, kde študoval u Leopolda Hagera a Uroša Lajovica (dirigovanie) a u Ivana Eröda, Kurta Schwertsika a Detleva Müller-Siemensa (kompozícia). Ako dirigent vystupoval s viacerými európskymi orchestrami, a tiež aj s Florida Youth Symphony Orchestra (USA). Je stálym hosťujúcim dirigentom v niekoľkých symfonických orchestroch v Bulharsku ako aj Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu a Slovenskej filharmónie. Konstantin Ilievsky pôsobí aj ako skladateľ. Jeho diela boli uvedené na Slovensku, v Českej republike, Bulharsku, Maďarsku, Rusku, Rakúsku, Nemecku, Holandsku a v USA. Venuje sa aj skladaniu filmovej hudby a získal ocenenie na filmovom festivale v Bulharsku.
Koncert financovalý KULT Minor - Fond na podporu kultúry národnostných menšín na Slovensku a Bulharský kultúrny inštitút v Bratislave.