Košice 02.-03.07.2022

Košická verejnosť bola srdečne privítaná na slávnostnom otvorení podujatia Dni bulharskej kultúry `2022, v tamojšom Slovenskom Technickom Múzeu. Konalo sa pod záštitou mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Bulharskej republiky v Slovenskej republike J.E. pána Vassila Petkova. Zároveň boli privítaní: pani konzulka Gabriela Primova, pani Vania Radeva, riaditeľka Bulharského kultúrneho inštitútu v Bratislave a pán Ján Melich zo Slovenského technického múzea.

Po dlhšom čase sa bulharským organizáciám na Slovensku podarilo pripraviť spoločnú prezentáciu súčasných bulharských a slovenských umelcov a zároveň takto vytvoriť most medzi bulharskou a slovenskou kultúrou. Vďaka za podporu patrí všetkým partnerom: občianskemu združeniu Terra Culta, Bulharskému veľvyslanectvu, Bulharskému kultúrnemu inštitútu a Slovenskému technickému múzeu v Košiciach. Bulharska komunita v Košiciach pomohla s prípravou slávnostného večera, menovite pán Stefan Pejčev a pán Bojan Balev.

Počas Dní Bulharskej kultúry na Slovensku zazneli dve svetové premiéry hudobných diel Albeny Petrovič Vračanskej a Vladislava Šarišského, aj za ich prítomnosti. Na pódiu vystúpil dirigent bulharského pôvodu Konstantín Ilievský. Je skladateľom a klaviristom a od r. 2020 pôsobí v Symfonickom orchestri Slovenského rozhlasu ako dirigent. Je hudobným riaditeľom orchestra Sinfonietta dell'Arte a dlho pôsobil v orchestri Dianopolis v bulharskom Jambole. Spolupracuje so Symfonickým orchestrom Bulharského rozhlasu a s Bulharskou filharmóniou v Sofii. Bol častým hosťom viacerých renomovaných európskych a svetových orchestrov a je držitelom ceny Krištáľová lýra v kategórii dirigent, za výnimočný koncert, so Symfonickým orchestrom Bulharského rozhlasu a so sólistami Viedenskej a Štuttgartskej opery. Ilievsky je pedagógom kompozície a dirigovania v Štátnom konzervatóriu v Bratislave.

Koncert sa začal Áriou, ktorú skomponoval bulharský skladateľ Krasimir Kjurkčíjsky (1936). Skladba je inšpirovaná bulharským folklórom ako napokon väčšina jeho diel.

Zaznela Fantázia pre violu a sláčikový orchester opus 94 od Johanna Nepomuka Hummela (1778). Tento slovenský hudobný skladateľ, ktorého si radi prisvojujú Rakúšania, patril k najobľúbenejším žiakom Wolfganga Amadea Mozarta. Ako sólista sa predstavil violista Ľudovít Kara, rodák z Nitry, ktorý sa venuje komornej hudbe.

Skladbu Sevdana pre husle a sláčikový orchester, ktorú napísal Georgi Zlatev Čerkin, bulharský skladatel a pedagóg staršej generácie, zahral Radomir Cikatricis. Tento výborný interpret študoval na Konzervatóriu a VŠMU v Bratislave a je členom Slovenskej filharmónie.

Hudobný skladateľ Ilja Zeljenka bol významnou osobnosťou slovenskej hudobnej avantgardy. Tento rok si pripomína 90. výročie narodenia. Pôsobil ako dramaturg Slovenskej filharmónie a neskôr aj v Československom rozhlase. Musica Slovaka je skladba inšpirovaná ľudovými piesňami z Čičmian. Ako sólistka sa predstavíla Anežka Kara – Drmolová, ktorá je členkou orchestra Slovenskej filharmónie. Je aj líderkou dámskeho komorného orchestra The Ladies Ensemble. Od roku 2020 pôsobí aj ako koncertná majsterka orchestra Sinfonietta dell Arte. Získala viacero ocenenení na domácich ale aj na medzinárodných husľových súťažiach.

Skladatel Kirill Ilievsky (1955), otec dirigenta nášho koncertu, ktorý jednu dekádu svojho života pôsobil na Slovensku, najprv ako pedagóg a neskôr ako riaditeľ Bulharského kultúrneho inštitútu. Patril k často hraným bulharským skladateľom. Narodil sa v známej hudobníckej rodine a zomrel pred pandémiou v roku 2019. Jeho Balada pre sláčikový orchester je skladba expresívno premýšľavého charakteru. Sprostredkúva prvky hudby aktuálne v druhej polovici 20. storočia, ako je napríklad aleatorika a atonalita.

Igor Gavranský je rodákom z Bratislavy. Od útleho veku ho zaujímala cirkevná hudba. Stal sa mimoriadnym žiakom Konzervatória v Bratislave, avšak predčasne zomrel v roku 2005 na následky tragickej nehody. V jeho skladbe Chorálová fantázia Op.2 pre husle a orchester vystúpila sólistka Pavla Ružovičová. Vyštudovala Štátne konzervatórium v Bratislave. Pokračovala na VŠMU a od roku 2015 je členkou Štátnej filharmónie v Košiciach. V Sinfoniette Dall ' Arte zastupuje koncertného majstra.

Hudobná skladateľka Albena Petrovic - Vračanská je vnučkou skladateľa Andreja Vračanského. Absolvovala Hudobnú školu Panayot Pipkov v Plevene a Hudobnú akadémiu v Sofii. V roku 1996 sa usadila v Luxemburgu a tam vyštudovala moderné kompozičné techniky, hudobnú analýzu a počítačovú hudbu u Clauda Leneresa. Je autorkou viacej ako 600 skladieb rôznych žánrov.
Je členkou rady Federácie luxemburských skladateľov a členkou Zväzu bulharských skladateľov. Je umeleckou riaditeľkou festivalu “New Classic Stage” v Luxemburgu.

Jej dielo - Dlhé očakávanie pre sláčikový orchester, ktorého svetová premiéra bola v Košiciach, bolo vytvorené ako podmaňujúci Beckettov monológ s imaginárnou postavou. Zdôrazňuje absurditu života zredukovaného na nekonečnú rutinu, ale aj obmedzenosť, jazyka ako prostriedku na vyplnenie ticha a únik z utrpenia a prázdnoty.

Košický rodák Vladislav Šarišský je autorom poslednej skladby programu s názvom Prorok pre Rhodes a orchester. Aj toto bola svetová premiéra. Skladba vznikla na podnet dirigenta Konstantína Ilievského ako hudba pre Fender Rhodes a sláčikový orchester. O názve Prorok rozhodla CODA, v ktorej sa „nepočuteľne“ ozývajú verše z 24 kapitoly Evanjelia podľa Matúša o znameniach na konci vekov. Vladislav Šarišský vyštudoval kompozíciu na Hudobnej a tanečnej fakulte VŠMU. Je laureátom medzinárodnej súťaže skladateľov Sergeja Sergejeviča Prokofieva. Úzko spolupracuje s mnohými európskymi a so svetovými orchestrami. Je interpretom hudby zosnulého Mareka Brezovského a Mariana Vargu, pričom ich odkaz šíri aj ako člen kapely Collegium musicum a HRANA.

Dni Bulharskej kultúry úspešne a s uznaním divákov pokračovali v Banskej Bystricy.