IN MEMORIAM

(*22.08.1937 – †9.06.2017)

Bulharský kultúrny inštitút oslávil štátny sviatok 3. marca výstavou slávneho bulharského sochára Emila Venkova, ktorý žil a tvoril na Slovensku. Podujatie sa konalo pod záštitou mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Bulharskej republiky v Slovenskej republike J. E. pána Vasila Petkova a zúčastnila sa ho aj konzulka Gabriela Primová, ako aj predsedníčka Skupiny priateľstva s Bulharskom v Slovenskom parlamente poslankyňa pani Jana Vaľová.

Desiatky priateľov a obdivovateľov legendárneho umelca zaplnili 28. februára sály inštitútu, aby si užili podujatie s názvom Návšteva po rokoch.

„Verím v silu ducha a je mi cťou otvárať výstavu veľkého bulharského majstra Emila Venkova, ktorý žil a pôsobil na bratskej slovenskej zemi, ktorého duch je tu, medzi nami a cítime jeho prítomnosť. Ide o umelca, ktorý sa stal mostom priateľstva medzi dvoma národmi“, povedal pán Petkov. Vyzval prítomných, aby vzdali úctu tým, ktorí padli za slobodu Bulharska a apeloval na mier: „V dnešnej historickej chvíli sme svedkami tragédie, ktorá sa odohráva bratskému ukrajinskému národu, ktorý sa stal obeťou krutej agresie. Preto apelujeme, aby sme bránili slobodu, ktorú si každý národ vydobyl mnohými obeťami, aby naše generácie mohli byť zdravé, šťastné a užívať si mier.“

Profesor Bohumír Bahrati - dlhoročný kurátor Emila Venkova a mnohých ďalších umeleckých podujatí s účasťou bulharských umelcov, pripomenul desiatky výstav, ktoré bulharské a slovenské sochárstvo v priebehu rokov zorganizovalo v Bulharskom kultúrnom inštitúte, kde sa v priebehu rokov tvorili celoživotné priateľstvá.

Dcéra Emila Venkova - Jana Cvetanova-Venkova rozprávala o magnetickej povahe svojho otca, ktorého mocná prítomnosť plnila priestor, podobne ako jeho sochy.

Hudobný rámec podujatia utvorili Peter Michoněk a Pieter Das – hudobníci z orchestra Národnej opery, svojimi veľkolepými vystúpeniami na violončele a viole. Na počesť štátneho sviatku Bulharska si dali tú námahu, aby sa naučili aj Dajčovo choro.

PhD. Ľubomír Novotný - umelecký kritik a bývalý kultúrny atašé Slovenska v Nemecku, prečítal autorovu kritiku podľa koncepcie kurátora výstavy v Múzeu v meste Pezinok, kde ukončil svoj život bulharský sochár Emil Venkov.

Akademický sochár Emil Venkov sa narodil v hlavnom meste Bulharska v Sofii. V rokoch 1952 – 1957 študoval na výtvarnom gymnáziu, v období medzi rokmi 1957 – 1958 na Národnej akadémii výtvarného umenia v Sofii. Zakrátko nato pricestoval na Slovensko, kde v období medzi rokmi 1960 – 1966 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na oddelení reliéfneho a monumentálneho sochárstva u prof. Rudolfa Pribiša. Bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov.

Jeho počiatočné umelecké snaženie sa venuje najmä komornej tvorbe, ktorá sa stala akýmsi odrazovým mostíkom k veľkým a zložitým architektonickým kompozíciám, vychádzajúcich z figuratívnej inšpirácie. Z jeho komorných plastík cítiť dynamiku a vnútorné napätie, duel medzi hmotou, objemom a autorovým zámerom. Ako sochár cítil materiál, jeho poddajnosť a zároveň pevnosť a využíval kameň, betón, kov, bronz, epoxid. Do svojich diel vkladal skrytý dialóg, ktorý s okolitým priestorom premyslene komunikoval, dotváral ho a takto vytváral jednotný estetický celok. Jeho sochy sú živým organizmom s vnútorným usporiadaním a presne určenou kompozíciou.

Očarený zmyslovou krásou pôvabu ženského aktu, on ju okresával do podoby sošného torza, vyvolávajúce v divákovi transcendentálne a kontroverzné otázky začiatku a konca. Jeho komorná tvorba je plná odkazov a skrytých symbolov, vášní a erotických náznakov, intímnych spomienok a ľudských citov.

Mnohé realizácie boli inšpirované historickými či kultúrnymi osobnosťami Európy. Jeho početné sochárske monumentálne realizácie získali viacero ocenení a stali sa súčasťou väčších či menších mestských celkov, parkov alebo urbanistických komplexov.

Venkov mal počas svojho života vyše 22 samostatných výstav na Slovensku, v Bulharsku a v iných európskych krajinách, vrátane retrospektívnej výstavy v sále Danubiana. Diela Emila Venkova sú vo vlastníctve mnohých prestížnych galérií a súkromných zbierok. Šíria tak jeho posolstvo do celého sveta. Sú odrazom jeho kreativity a výrazovej individuality, sú to diela naplnené vášňou a pochopenia života a smrti.