Bulharský kultúrny inštitút sa 17. mája zapojil do podujatia Noc literatúry, ktorú tradične každoročne organizujú české kultúrne inštitúty vo všetkých európskych metropolách a spája kultúrne inštitúty európskej siete EUNIC a veľvyslanectvá krajín EÚ. V zastúpení BKI účinkovala slávna a obľúbená slovenská herečka bulharského pôvodu - prof. Božidara Turzonovová, čítala úryvok z diela Jordana Radičkova v pravidelných intervaloch od 18:00 do 20:00 a od 20:00 do 22:00: 00 ju vystriedala riaditeľka BKI pani Vania Radeva.

Priaznivci kvalitnej literatúry si v rôznych kútoch novootvorenej Národnej galérie v Bratislave, vypočuli ukážky aktuálnych slovenských prekladov literárnych textov európskych autorov. Samotné knihy sa dali zakúpiť aj v kníhkupectve galérie. Na podujatí bolo zastúpených 16 krajín: Belgicko, Holandsko, Nemecko, Rakúsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Maďarsko, Slovensko, Poľsko, Francúzsko, Portugalsko, Írsko, Bulharsko, Česká republika, Ukrajina. Zúčastnilo sa aj zastúpenie Európskej komisie s ukážkou z románu Dezorientálka iránskej autorky Négar Djavadi.

17. máj je vyhlásený za medzinárodný deň boja proti homofóbii a transfóbii. V Noci literatúry sa účastníci solidárne postavili k európskym zásadám o dodržiavanie ľudských práv LGBT občanov a väčšina z nich si na chlopne zavesila stužky s farbami dúhy.

Riaditeľka BKI pani Vania Radeva predstavila hosťom úryvok knihy Jordana Radičkova Prak a iné prózy, vydavateľstva AlleGro, 2017 v preklade Igora Hochela a Ľútostivosť slovenského spisovateľa Stanislava Rakúsa, nositeľa najvyššieho ocenenia Anasoft Litera. Román Prak zachytáva krátky výsek zo života dedinského chlapca po skončení školy, ktorého detstvo je poznačené tragickou smrťou jeho otca. Jedného dňa sa v dedine Dolný smútok spustil prívalový dážď. Dedina bola zaplavená a hlavná postava - Levačko záhadne zmizol. Zanechal po sebe len svoj denník - zápisník s emblémom Madarského jazdca na obálke a slovami „Neopováž sa listovať ďalej!“ Zápisník je plný poznámok, ktoré prezrádzajú veľa o jeho bohatom vnútornom svete. Prak z pera Jordana Radičkova vyšiel koncom 70. rokov. Sotva existuje iné dielo, v ktorom by tak zreteľne zazneli osobné autorove príbehy z detstva.

Prozaik a dramatik Jordan Radičkov (1929 – 2004) je nepochybne najvýznamnejším tvorcom bulharskej literatúry druhej polovice 20. storočia, o čom svedčí aj medzinárodný ohlas jeho diela. Knižne debutoval v roku 1959 zbierkou krátkych próz Srdce bije pre ľudí, po ktorých nasledovali Obrátené nebo (1962) a Horúce poludnie (1965). Už v 60. rokoch sa J. Radičkov ocitol na čele rozvoja súčasnej bulharskej prózy. Svojím originálnym autorským rukopisom, využívajúcim lyrizujúce postupy, grotesku, paródiu, poetiku ľudového rozprávania a nespútanú fantáziu, priamo popieral predpísanú ideologickú metódu socialistického realizmu. Jedinečnosť jeho tvorby potvrdili diela - Zúrivá nálada (1965), Temné dvory (1966), Vodnár (1967), Abeceda pušného prachu (1969), Žltý kožený melón (1969), Skalné kresby (1970), Všetci a nik (1975), Noemova archa (1988) a mnohé ďalšie, pričom viaceré z nich boli u nás na Slovensku preložené. Svetový úspech si získali jeho metaforické divadelné hry Trma-vrma, Január, Koše, Lazariáda, Pokus o lietanie (všetky vyšli aj v slovenskom preklade zosnulého prekladateľa Emila Kudličku a niektoré boli aj inscenované v slovenských a českých divadlách). Celé literárne dielo Jordana Radičkova sa vyznačuje hlbokým pochopením pre ľudské slabosti, humanizmom, ale aj originalitou videnia, rozlet fantázie a citom pre nonsense. Kritika ho prirovnáva k tvorcom magického realizmu. On sám hovoril, že každá kvalitná próza musí byť magická. Významné miesto v jeho bohatej tvorbe predstavuje aj nekonvenčný román Prak (1977), z ktorého počas Noci literatúry čítala úryvok zaslúžilá umelkyňa Slovenskej republiky Prof. Mgr. Art. Božidara Turzonovová .

Známa herečka absolvovala Vysokú školu múzických umení v Bratislave (VŠMU) v roku 1963. Po ukončení štúdia sa stala členkou Slovenského národného divadla. Vyučuje herectvo a je predsedníčkou festivalového výboru Art Film. V roku 1979 dostala titul zaslúžilá umelkyňa. V roku 2008 jej prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy. V roku 2009 získala Cenu Jozefa Kronera za celoživotnú tvorbu. Je laureátkou Krištáľového krídla za rok 1997 v oblasti divadla a filmového umenia. 11. marca 2017 bola uvedená do Siene slávy po víťazstve v televíznej ankete OTO. V roku 2022 získala cenu za výnimočný prínos slovenskej kinematografii. Doktorandský titul obhájila na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave, venovaný cyrilo-metodskému kultúrnemu dedičstvu, ktoré spája Bulharsko a jej druhú vlasť – Slovensko.

Všetky vybrané úryvky si v sálach Národnej galérie vypočulo celkovo vyše 500 poslucháčov. Úryvok z Radičkovho diela zaznel nielen v Bratislave, ale aj v mestách Dolný Kubín, Levice, Žilina a Martin.