IN MEMORIAM

(*22.08. 1937 – †9.06. 2017)

Bulharský kultúrny inštitút uviedol 4. mája výstavu známeho bulharského sochára Emila Venkova Návšteva po rokoch. Vernisáž sa uskutočnil v Štátnej knižnici v Banskej Bystrici pod záštitou mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Bulharskej republiky v Slovenskej republike J. E. pána Vasila Petkova.

Riaditeľka Bulharského kultúrneho inštitútu pani Vania Radeva vo svojom príhovore uviedla: „Mala som šťastie ho poznať osobne. Bola som veľmi mladá 16-ročná, keď som prišla na Slovensko, a do jeho ateliéru ma zobral môj nebohý otec, boli kamaráti. Obidvaja boli bohémi, obidvaja pili červené víno, obidvaja milovali ženy, život, kultúru, umenie, vášnivo milovali aj Bulharsko aj Slovensko, sú to tí Bulhari, ktorí našli na Slovensku druhú vlasť. Emil Venkov bol taká povaha veľmi bujará, veľmi nespútaná, čo môžete vidieť z jeho komorných diel, no aj monumentálnych, čo zapadli do exteriérov obidvoch krajín.“

Emil Venkov sa narodil v Sofii v Bulharsku. V rokoch 1952-1957 študoval na strednej umeleckej škole a v rokoch 1957-1958 na Národnej akadémii umení v Sofii. Krátko nato prišiel na Slovensko, kde v rokoch 1960 – 1966 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na oddelení monumentálneho sochárstva u prof. Rudolfa Pribiša.

Už koncom šesťdesiatych rokov sa začal formovať osobný sochársky prístup a charakteristický znak Venkova, ktorý sa výrazne odlišoval od vtedajšieho slovenského sochárstva. Jeho individualita je hlboko zakorenená v bulharskom pôvode a ďalej sa rozvíjala počas pobytu na Vysokej škole výtvarných umení a novom prostredí na Slovensku, ktoré sa stalo jeho druhým domovom.

Jeho počiatočné tvorivé úsilie sa venovalo najmä malým formám, ktoré sa stali inšpiráciou a akýmsi odrazovým mostíkom k veľkým a zložitým architektonickým a figurálnym kompozíciám. Ako sochár organicky cíti materiál – jeho pružnosť a odolnosť, vo svojej tvorbe používa kameň, betón, kov, bronz či epoxid. V dielach Emila Venkova cítiť dynamiku a vnútorné napätie, súboj hmoty, objemu a kreatívneho dizajnu. Do svojich diel vkladá skrytý dialóg, v ktorom mentálne komunikuje s okolitým priestorom a buduje ho.

Venkov je očarený zmyselnou krásou ženskej nahoty a stelesňuje ju v početných plastických torzách, ktoré v divákovi vyvolávajú transcendentálne a rozporuplné otázky o začiatku a konci existencie. Plynule prechádza od celku k detailu a naopak. Jeho komorná tvorba je presýtená odkazmi a skrytými symbolmi, vášňami a erotickými náznakmi, vzácnymi spomienkami a ľudskými citmi.

Veľká časť jeho realizovaných sochárskych diel je inšpirovaná historickými či kultúrnymi osobnosťami Európy. Mnohé z nich získavajú viaceré ocenenia a stávajú sa monumentálnymi súčasťami mestského prostredia, parkov a komplexov.

Venkov mal počas svojho života vyše 22 samostatných výstav na Slovensku, v Bulharsku a iných krajinách Európy, vrátane retrospektívnej výstavy v prestížnej bratislavskej sále Danubiana. Diela Emila Venkova sú vo vlastníctve mnohých svetových galérií a súkromných zbierok. Tak šírili jeho vyznanie a posolstvo do celého sveta. Sú odrazom jeho tvorivej viery a výrazovej individuality, sú to diela naplnené vášňou a chápaním života a smrti.