Dňa 13.06. Bulharský kultúrny inštitút spolu s Veľvyslanectvom Bulharskej republiky na Slovensku otvoril v Barokovom átriu Univerzitnej knižnice v Bratislave výstavu, ktorá potrvá do 2. 7. 2023. Názov výstavy je ŽIDOVSKÉ OBYVATEĽSTVO NA BULHARSKÝCH ÚZEMÍACH - Dokumentárne svedectvo o živote židovskej komunity z archívov Národnej knižnice Sv. Cyrila a Metoda v Sofii.

Výstava je súčasťou Národného programu osláv pod záštitou prezidenta Bulharskej republiky pána Rumena Radeva, venovaných 80. výročiu záchrany bulharských Židov zo strany Bulharského štátu a bulharskej verejnosti počas Druhej svetovej vojny. Podujatie v Bratislave sa konalo pod záštitou mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Bulharskej republiky v Slovenskej republike J.E. pána Vasila Petkova. Zúčastnili sa na ňom veľvyslanci, diplomati, novinári a osobnosti verejného života.

„Kto boli záchrancovia? Čo umožnilo tento veľký humanitárny čin? A prečo sa to stalo v Bulharsku? Som rád, že sa s vami môžem podeliť o to, že Bulharská pravoslávna cirkev bola dva razy nominovaná na Nobelovu cenu za mier. Som hlboko presvedčený, že to, čo sa stalo počas druhej svetovej vojny, sa už nikdy nesmie zopakovať. Dnes sú všetky demokratické krajiny sveta zjednotené, aby sa historické nočné mory neopakovali!“ uviedol vo svojom prejave veľvyslanec Petkov.

Riaditeľka Bulharského kultúrneho inštitútu, pani Vania Radeva, zdôraznila úlohu poslancov 25. Národného zhromaždenia, jeho podpredsedu Dimitara Peševa, Bulharskej pravoslávnej cirkvi a Svätej synody, ako aj lekárskej komory, komory bulharských advokátov, umelcov, spisovateľov a iných verejných organizácií na záchranu Židov. „Bulharsko malo odvahu povedať „nie“ deportácii a „áno“ ľudskej dôstojnosti! „Áno“ vysokým morálnym hodnotám, „áno“ spolupatričnosti a láske!“.

Výstava pozostáva z 22 panelov s popismi v bulharčine a angličtine. Bulharský kultúrny inštitút preložil texty aj do slovenčiny.

Expozícia obsahuje rukopisy, staré tlačené a vzácne knihy, fotografie a dokumenty v bulharskom, hebrejskom a osmansko-tureckom jazyku, ktoré odrážajú bohatstvo pramenného materiálu, súvisiaceho s históriou Židov na bulharských územiach. Udalosti v Bulharsku v období rokov 1940-1943 sú prerozprávané prostredníctvom dokumentárnych prameňov a spomienok súčasníkov. Osobitné miesto je venované listinným dôkazom, a to aj z nemeckých archívov, ktoré odhaľujú postoj cára Borisa III. k židovskej otázke. Je zameraná aj na pravdu o právnom postavení 11 000 Židov z Vardarského Macedónska a Odrinska, ktorí neboli občanmi Bulharského kráľovstva, ale Juhoslávie a ich deportácia prebiehala pred hlavňami jednotiek SS Tretej ríše. V tom čase tieto územia neboli zahrnuté do hraníc bulharského štátu a spoločnosť nemala možnosť reagovať, ako v prípade pokusu o deportáciu Židov zo starých bulharských území.

V záverečnej časti výstavy sú predstavené pomníky a ocenenia židovských a svetových organizácií, ktoré udelili ako znak uznania bulharskému ľudu a jeho vládcovi cárovi Borisovi III. za prínos pri záchrane 50 000 bulharských Židov.