Azbuka - Abeceda a dejiny
Bulharský kultúrny inštitút predstavil 4. júla dokumentárnu výstavu Azbuka - Abeceda a dejiny s prednáškou Prof. Dr. Vasji Velinovej z Centra slavisticko-byzantských štúdií Ivana Dujčeva na Sofijskej univerzite Sv. Klimenta Ochridského. Podujatie sa konalo pod záštitou mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Bulharskej republiky J.E. pána Vasila Petkova. Autorkou výstavy je Prof. Dr. Vasja Velinova a konzultanti - Aksinia Džurova, členka korešpondentka Bulharskej akadémie vied a Prof. Dr. Kazimir Popkonstantinov. Výstava je súčasťou projektu Štátneho kultúrneho inštitútu pri Ministerstve zahraničných vecí a Nadácie Еleny a Ivana Dujčevovcov.
"Som rád, že môžem byť prítomný na výstave, ktorá odhaľuje bohaté kultúrne dedičstvo, ktoré my, Bulhari, vlastníme a rozšírili sme po Európe a vo svete," povedal veľvyslanec Petkov. Riaditeľka BKI, pani Vania Radeva, predstavila výstavu a širokému publiku vysvetlila, že ide o súčasť cyklu kultúrnych podujatí, venovaných svätým apoštolom Cyrilovi a Metodovi, bulharskej abecede, osvete, kultúre a slovanskej písomnosti, ktoré Bulhari na Slovensku každoročne usporadúvajú. Začínajú sa 11. mája a končia 5. júla v Nitre, národnými oslavami.
Profesorka Vasja Velinova vo svojej prednáške zdôraznila, že výstava Azbuka - Abeceda a dejiny zviditeľňuje úlohu cyriliky a hlaholiky v kultúrnych dejinách slovanských národov a písma, ako základnej historickej pamäti ľudstva. Je to pokus odhaliť význam písma na zachovanie národnej identity a na kultúrnu vzájomnosť medzi slovanskými národmi. Historickou zhodou okolností však Slovania patria medzi zopár národov, ktoré nielenže vedia, kedy vznikla ich abeceda, ale poznajú aj život a dielo jej tvorcov – solúnskych učiteľov a slovanských apoštolov Konštantína Cyrila Filozofa a Metoda. Výstava je venovaná ich duchovnému počinu, povedala Prof. Dr. Vasja Velínova.
Na 24 paneloch boli predstavené etapy vývoja dvoch slovanských abecied - hlaholiky a cyriliky - a ich premeny ako písomných systémov. Autori chcú poukázať na kľúčovú úlohu, ktorú zohrala Prvá a Druhá bulharská ríša na formovaní cyriliky ako systému všeslovanského písma v stredoveku a v neskoršej epoche – predstavujú ho ako nástroj etnickej identifikácie jednotlivých slovanských národov.
Na výstave bol použitý materiál najmä z Archívu Centra slavisticko-byzantských štúdií Ivana Dujčeva, ako aj z množstva bulharských a zahraničných knižných depozitárov. Mnohé dokumenty a príklady boli prezentované po prvý raz.