25.11.2024, deň. Sv. Klimenta Ochridského, podľa pravoslávneho kalendára, Bulharský kultúrny inštitút uviedol vo významnej Moyzesovej sieni Univerzity J.A. Komenského v Bratislave multižánrové podujatie Stvorenie písma, ktoré bolo venované 1160-mu výročiu príchodu sv. Klimenta Ochridského na územie Veľkej Moravy ako člena misie sv. Cyrila–Konštantína a Metoda. Podujatie sa konalo v spolupráci s Veľvyslanectvom Bulharskej republiky v Slovenskej republike, Univerzitou Komenského a občianskeho združenia Terra Culta. Sieň, ktorá je kultúrnou pamiatkou a má vyše 300miest, zaplnili diplomati, univerzitní pedagógovia, historici, slavisti, umenovedci, bratislavská inteligencia, hudobníci, študenti a slovenská a bulharská pospolitosť. Podujatie sa konalo pod patronátom J.E. mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca pána Vassila Petkova. Medzi prítomnými bola aj pani mimoriadna a splnomocnená ministerka pani Viktória Melamed a bulharská konzulka pani Gabriela Primova.

Podujatie otvoril pán Vassil Petkov zanieteným príhovorom o úlohe, ktorú zohrali bratia Cyril a Metod vo svetových dejinách a o úlohe ich žiakov, ktorí našli útočisko v Bulharsku. Riaditeľka BKI pani Vania Radeva predstavila vzácnu hostku Prof. Dr .Annu-Mariu Totomanovu, CSc. Zo Sofijskej univerzity Klimenta Ochridského, ktorá zasvätila svoju vedeckú kariéru rozvoju bulharského jazyka a dielu sv. bratov Cyrilovi a Metodovi. Vďaka jej úsiliu posledných rokov vznikol projekt digitálnej humanitaristiky, v ktorom sa digitalizujú najvzácnejšie príklady vzniku bulharského spisovného jazyka.

Potom nasledovala projekcia dokumentárneho filmu Cesta svetla podľa scenára Dimitra Totomanova, režiséra Ivana Radeva, kameramana Petra Boneva v produkcii Ivana Radeva a Prof. Dr. Anny-Marie Totomanovej. Film odpovedá na otázky, či naozaj svet pozná sv. Klimenta Ochridského a ďalších žiakov sv. Cyrila a Metoda, či vedia iné národy, že bulharskí pravoslávni cári zohrali významnú úlohu vo vytvorení, zachovaní a šírení cyriliky, ktorej výsledkom je skutočnosť, že dnes ňou píše vyše 250 miliónov ľudí. Či sú dostatočne známe politické a duchovné rozhodnutí našich vládcov, ktorí v značnej miere ovplyvnili charakter kresťanského sveta v Európe.

Po filme nasledovala prednáška Prof. Dr. Anny-Marie Totomanovej, CSc. Veľkosť Cyrilometodského diela. Načrtla úlohu misionárov vo vytvorení slovanského písma, ako aj zásluhu bulharských vládcov a vzdelancov v zachovaní diela svätých bratov a jeho šírenia v južnej a východnej Európe. Cyrilikou sa dielo Klimenta Ochridského, Nauma Ochridského, Konštantína Preslavského a ďalších žiakov stáva základným nástrojom christianizácie tejto časti starého kontinentu. Preto vyhlásil pápež Ján Pavol II. V roku 1980 sv. Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy. V prednáške Prof. Dr. Totomanova zdôraznila aj vzťah medzi hlaholikou a cyrilikou a ich koexistenciu v období IX.-XI. storočia.

Slávnostným záverom podujatia bol vokálno-inštrumentálna skladba Stvorenie písma Bulharsko-slovenského hudobného skladateľa, pedagóga a dirigenta Konstantina Ilievskeho.

V nej naplno rozvinul inšpiráciu, ktorú čerpá zo svojej myšlienky o základnej praenergii Stvorenia. Pod taktovkou dirigenta Mariána Lejavu využil autor techniky kresby zvuku cez nástroje symfonického orchestra Sinfonietta dell'Arte pod vedením zbormajsterky Hildy Gyulás koncertnej majsterky Anežky Kara. Zvuky nástrojov dopĺňal vokatívne spievajúci zmiešaný Zbor oddelenia cirkevnej hudby bratislavského Konzervatória. Účinkovalo 20 inštrumentalistov a 30 spevákov. Zvuk vytvoril poslucháčovi ilúziu vnemu času a priestoru. Po koncerte sa publikum vyjadrilo, že prežilo vzácny vnem zblíženia doby minulej a prítomnej.