18. novembra sme si pripomenuli 45. výročie založenia Bulharského kultúrneho inštitútu. Pri tejto príležitosti sa konala vernisáž výstavy fotografií „dobrého diváka“ Andreja Trebatického, ktorý už roky dokumentuje podujatia v Bulharskom kultúrnom inštitúte, ale aj v iných zahraničných inštitútoch a kultúrnych inštitúciách v Bratislave. Ide o výber najvýznamnejších fotografií s najväčšou dokumentárnou a umeleckou hodnotou za posledné obdobie (2013-2016).

Trenčiansky rodák Andrej Trebatický (1942) študoval v Bratislave chémiu a pedagogiku, neskôr celý život strávil v Chemických závodoch Juraja Dimitrova, kde sa venoval aj odbornej výchove mládeže. S fotografiou sa začal zaoberať už počas základnej vojenskej služby, keď sa zúčastňoval súťaží tvorivosti v rámci umeleckej činnosti v armáde. Predmetom jeho záujmu bola vtedy príroda, krajina a architektúra. Neskôr sa vypracoval pod profesionálnym vedením nadšeného propagátora a popularizátora fotografie, legendárneho Ladislava Noela. Na zdokonaľovaní svojho „koníčka“, ktorý prerástol do profesie, pracuje dodnes.

V posledných rokoch sa Andrej Trebatický venuje dokumentárnej fotografii. Mimoriadne precízne a presne zachytáva najdôležitejších aktérov kultúrnych podujatí, ale s rovnakou úctou a dôstojnosťou sa na jeho záberoch objaví aj divák v poslednom rade, či dieťa, ktoré si počas podujatia pokúša zaviazať rozviazanú šnúrku. Andrejova dokumentárna fotografia napriek svojmu názvu nie je statická, ako by sa možno očakávalo po prečítaní pozvánky. Jeho fotografie sú svedectvom príbehu a dialógu, ktorý do každého záberu v sále precízne vyberá a na ktorý trpezlivo čaká. Majú rukopis, nielen „dobrého diváka“, ale aj vynikajúceho rozprávača minulých udalostí. Také sú jeho portréty bulharských akademických maliarov, sochárov a hudobníkov, s ktorými si na prvý pohľad rozumie ako brat s bratom, ale aj jeho aristrokratický gentlemenský flirt s fascinujúcimi bulharskými tanečníčkami, speváčkami, ovešanými ružami a perami, ozdobenými šperkami, ktoré mu s tajomným úsmevom ďakujú za to, že ich odhalil a navždy zvečnil ich nadčasovú krásu.

„Dobrý divák“ vyplnil jedno prázdne miesto v akejsi pomyselnej spoločenskej štruktúre, svojimi fotografickými príbehmi vnáša život a dynamiku do statiky bežnej fotografie, ale najmä pospájal ľudí rôznych národov, inštitútov a inštitúcií kultúry, ktorým nastavuje niekedy láskavé, inokedy nekompromisne verné zrkadlo optikou svojho fotoaparátu.

Bulharský kultúrny inštitút ďakuje Andrejovi Trebatickému za verné priateľstvo a priazeň, a my ďakujeme BKI za obetavú prácu, za húževnatosť a nadšenie, s ktorým obdarúva svojich verných návštevníkov v Bratislave prostredníctvom obrazov prekrávnych krajiniek, sôch, básní a hudby talentovaných bulharských tvorcov.

Blahoželáme BKI!