Pri príležitosti VI. ročníka Festivalu slobody v Bratislave v spolupráci s Veľvyslanectvom Bulharskej republiky v Slovenskej republike, Bulharským kultúrnym inštitútom v Bratislave, Ústavom pamäti národa a Divadlom Malá scéna hosťoval v Bratislave veľký bulharský intelektuál Stefan Canev. Súčasťou jeho programu bol večerný dialóg v Bulharskom kultúrnom inštitúte s jeho čitateľmi, premiéra jeho dvoch jednoaktoviek, spojených do jedného predstavenia pod spoločným názvom Panna Jana a Čajka a jeho ocenenie Ústavom pamäti národa za prínos k demokratickým zmenám, ktoré mu bolo symbolicky odovzdané 17. novembra.

Stefan Canev sa narodil v roku 1936. V dunajskom meste Ruse, absolvoval Matematické gymnázium a na Sofijskej univerzite ukončil štúdium žurnalistiky. Zhodou okolností v nasledujúcom období absolvoval štúdium dramaturgie na Filmovej akadémii v Moskve. Tam sa zoznámil s výnimočnými ruskými básnikmi ako Jevtušenko, Achmadulina, Voznesensky, s ktorým spoločne recitoval svoje básne na ruských štadiónoch.

Bulharskému publiku je dobre známy svojimi básňami, divadelnými hrami, publicistikou a prózou, ako aj dielami pre deti. Stefan Canev je preložený do všetkých európskych jazykov, čínštiny, mongolčiny, arabčiny a hebrejčiny, jeho divadelné hry (Posledná Sokratova noc, Druhá smrť Jany z Arku) sa hrali v Paríži, Grenoble, Bordeaux, Aténach, Montreale, Petrohrade, Lipsku, Wiesbadene, Varšave, Krakove, Prahe, Kyjeve, Goteborgu, Budapešti, Moskve, Pittsburghu, Vilniuse, Haagu, Nicosii, Bukurešti, Giurgiu, Izmire, Istambule a i.

V posledných rokoch veľký záujem vzbudili jeho Bulharské kroniky, ktoré nazýva poémou. Toto vášnivé čítanie nás všetkých núti, aby sme sa zamysleli nad osudom Bulharska a nad vlastnou občianskou zodpovednosťou.

V čase jeho návštevy v BKI, ako aj v Divadle Malá scéna rozhovory sa stále viedli okolo osudu umelca a jeho svedomia, ako aj okolo ideálov revolúcie a reality. Divadlom zbližujeme Európu 3 – bol názov diskusie za okrúhlym stolom, počas ktorej bolo Stefanovi Canevovi odovzdané ocenenie Ústavu pamäti národa. Prítomná bola aj osobnosť nežnej revolúcie na Slovensku – Ján Budaj, ako aj jeho hostia, medzi ktorými bol aj kanadský investigatívny novinár Tom Nicholson. Všetci pozvaní analyzovali spoločenskú, politickú a kultúrnu situáciu na Slovensku a vo východnej Európe 27 rokov po nežnej revolúcii.

Po diskusiách diváci v preplnenej a utíchnutej divadelnej sále sledovali premiéru hier Stefana Caneva Druhá noc Jany z Arku a Peklo – to som ja. Známemu slovenskému režisérovi Štefanovi Korenčimu sa podarilo prepojiť obe jednoaktovky do jedného dramatického útvaru, ktorý vyslal kričiaci odkaz svojím divákom o absencii východiska a o neúprosnom osude jednotlivcov v konkrétnych historických obdobiach. Talentované herečky Mirka Partlová a Judita Hansman spojili tragické osudy svojich dvoch hrdiniek Jany a Čajky do spoločnej osudovej podriadenosti. Zaujímavá generačná „výmena“ je zjavná aj pri prekladoch oboch hier, kým prvú časť pred rokmi preložil významný bulharista Emil Kudlička, druhá časť je už prekladom mladej Kataríny Sedlákovej, nositeľky ocenenia ministra kultúry Bulharskej republiky za šírenie bulharskej kultúry v zahraničí pre rok 2016. Predstavenie Panna Jana a Čajka bola zároveň aj 91. premiérou nezávislého divadla na Malej scéne, ktoré si v tomto roku pripomína štvrťstoročie svojho založenia.

Popri týchto početných výročiach nesmieme zabudnúť ani na skutočnosť, že 18. novembra Bulharský kultúrny inštitút v Bratislave oslávil 45. výročie svojho založenia. Hosťovanie Stefana Caneva a jeho manželky – známej herečky Doroteji Tončevi bolo dôstojnou príležitosťou pripomenúť si toho významné jubileum, a slovenské a bulharské televízie si nenechali ujsť ani ich rozprávanie o krásnych slovenských zákutiach a o nadšenom publiku, ktoré veľkolepo privítalo majstra bulharskej literatúry a drámy.