Tesne pred Veľkonočnými sviatkami vo výstavnej sieni Bulharského kultúrneho inštitútu v Bratislave bola prezentovaná dokumentárna výstava o perle bulharského Čiernomoria - Palác Balčik. Dnes okrem iného plní funkciu štátneho kultúrneho inštitútu zriadeného na návrh ministra kultúry Bulharskej republiky. V roku 1987 bol palác pod názvom Architektúrno-záhradný komplex zaradený do Zoznamu národných kultúrnych pamiatok Bulharskej republiky v kategórii Pamiatky významnej architektonickej a parkovej úpravy. Jeho výstavbu začala v roku 1924 rumunská kráľovná Mária, ktorá si ako 49-ročná vybrala práve toto miesto pri mori, aby mohla po smrti svojho manžela začať nový život. V Balčiku kráľovná vybudovala svoj vlastný svet plný jej obľúbenými bielymi ľaliami, pochopením medzi ľuďmi a náboženstvami, prekrásnou architektúrou, poéziou a to všetko s nádychom mora. Podľa posledného želania Márie, jej srdce bolo pochované v milovanom paláci v Balčiku.

Autormi výstavy sú fotografi Jasen Kazandžiev a Rumiana Teneva z nadácie Bez hraníc. V preplnenej sále Bulharského kultúrneho inštitútu bolo prítomných mnoho hostí, ktorí si vo svojich srdciach uchovávajú sentimentálne spomienky na toto romantické a mystické miesto. Podujatia sa zúčastnili aj partneri paláca z Čiech a Slovenska. Pani Ženi Michajlova, riaditeľka komplexu, predstavila multimediálnu prezentáciu, ktorou hostí oboznámila s rôznymi architektúrnymi detailmi a archeologickými artefaktmi od čias antiky až po obdobie secesie, ktoré vytvárajú neopakovateľnú atmosféru tohto nádherného miesta s neopakovateľným Genius Loci. Mgr. Dana Budayová, riaditeľka Strednej umelecko-priemyselnej školy v meste Valašské Meziříčí, Česká republika, a PaedDr. Ivan Štefka, riaditeľ Strednej umeleckej školy v Trenčíne, Slovenská republika, porozprávali o svojej spolupráci s Kultúrnym inštitútom Balčik v rámci programu Erasmus Plus, ktorý zahrňuje plenéry, workshopy a výmeny študentov umenia.

Pani Michajlova podčiarkla, že iba v rámci jedného roku návštevnosť paláca stúpla o celých 35 %, čo nás posmeľuje veriť v obrodení stáročných vzťahov medzi tromi slovanskými národmi.