O spomienky na veľkú sopranistku sa podelili Gabriela Georgieva, Bayasgalan Dashnyam a autor Dimitar Sotirov.

Večer v Bratislave venovaná pamiatke Gene Dimitrovej vyvolala veľa emócií u Bulharov a Slovákov, ktorí boli prítomní v Bulharskom kultúrnom inštitúte v Bratislave. O spomienky na svoju osobnú komunikáciu s veľkou sopranistkou sa podelil Dimitar Sotirov, autor knihy Gena Dimitrova od A po Z a režisér filmu Láska pre Genu. Prítomným porozprával o tom, ako vznikla myšlienka o biografickom bádaní, a ako spolu s dcérou opernej divy Milenou Stojkovou zrealizovali film venovaný 75. výročiu narodenia primadony.

S veľkou nostalgiou o Gene Dimitrovej hovorili jej študentky Gabriela Georgievova a Bayasgalan Dashnyam a podelili sa o zaujímavé detaily ich práci s ňou. „Gena Dimitrova mi pomáha z neba, nazdáva sa hviezda Sofijskej opery Gabriela Georgievova. Dávala nám viac, ako sme mohli vtedy prijať. Rozdávala sa bezo zvyšku“.

Novinárka Eliana Mitova sa podelila o svoje spomienky, keď sa po prvýkrát dotkla umenia Geny Dimitrovej a zverila sa o tom, že v roku 1967, ešte ako dieťa, bola prítomná na generálnej skúške opery Nabucco, po ktorej vyšla hviezda podmaniteľky svetových scén. Žurnalistka Bulharskému kultúrnemu inštitútu darovala obraz svetoznámeho bulharského basového speváka Borisa Christova, ktorý namaľovala mladá bulharská umelkyňa Žaklina Simova, žiačka prof. Plamena Valčeva z Národnej akadémie výtvarných umení v Sofii. Aj Dimitar Sotirov daroval knižnici Bulharského kultúrneho inštitútu výtlačok knihy Gena Dimitorva od A po Zspolu s DVD, ktoré obsahuje 12 vystúpení veľkej sopranistky.