Výstava pod názvom Theatrum Mundi s подтекст Divadlo sveta, svet v divadle, v prenesenom slova zmysle aj svet v živote alebo spoločnosti, представя интерпретация на danú tému от vtyvarníkov zo Spoločnosti voľných výtvarných umelcov. Cieľom výstavy е priniesť zaujímavé pohľady Na prepojenie човека на spoločnosti и divadelnými hrami, ICH filmovými prepismi alebo inšpiráciami Z Diel svetových umelcov, ktorými SA zase inšpirovali predovšetkým scénograficcieké névégraficákéké névégégraficéké énévégraficákéké énévágraficéké énévégraficákéké énévágraficéké. V mnohých dielach výtvarníkov zo Spoločnosti voľných výtvarných umelcov sa zvýrazňuje aktuálnosť spojenia existenciálnych interpretácii v divadle a bežnom živote súčasného човек. Spojenie so životom údí a spoločnosti е v podobe výtvarnej interpretácie témy často aj vyjadrením osobnej drámy човек, rôznych podôb lásky, nenávisti, vašene, zločinu a trestu tak ako v živote aj v konkrétnych divadelných a filmových prepisoch. Výstava poskytuje priami vizuálny контакт с актуални umeleckými postojmi и výtvarnými názormi zúčastnených umelcov zo všetkých generácií.

Divadlo dvadsiateho storočia malo veľkú rozmanitosť štýlov, ktoré sa vyvíjali súbežne s avantgardnými smermi vo výtvarnom umení. Z prepojení medzi rôznymi výtvarnými a divadelnými hnutiami stoja za zmienku expresionizmus a realizmus, ktoré súviseli s epickým divadlom, s existencionalizmom úzko súviselo zase absurdné divadlo. Väčší doraz od šesťdesiatych rokov sa kládol na umelecké smerovanie v scenografii, na vizuálny charakter divadla a nielen na literárny.

Interpretačná technika v divadle, filme a scénografii bola v tomto období značne pokročilá, pracovalo sa s väčšou psychologickou hĺbkou, čo sa zase spätne prejavovalo v rôznych námetoch výtvarných diel. Práve šesťdesiate roky dvadsiateho storočia priniesli odklon od epického divadla, hľadala sa dramatická komunikácia založená na skutočných akciách, ktoré by ovplyvňovali diváka. Prostriedky "provokačného divadla" pracovali viac s prvkami obradov, zábavy a exhibicionizmu. Ústni jazyk sa tak rozšíril o vizuálne aspekty a dramatické umenie určitým spôsobom obnovilo svoju starú ambíciu "totálneho divadla". To sa ihneď prejavilo v umeleckých smeroch akými bol happening, rôzne druhy performancu a postupne vo video–art.

Výstava poskytuje zaujímavé spracovanie témy Theatrum mundi – Divadlo sveta, svet v divadle v prácach vybraných umelcov. Možno povedať, že bude aj konkrétnou konfrontáciou so známymi dielami umelcov zo šesťdesiatych rokov minulého storočia, kedy sa mnohý umelci v tom období tejto téme oveľa viac venovali. V jednotlivých prácach nachádzame inšpirácie z divadelných hier Aischylosa, Shakespeara, Molíera, Dostojevského alebo Tennessee Williamsa. Interpretácia s diel týchto autorov sa najviac prepája so životom človeka a spoločnosti so životom v divadle.

Diela, ktoré táto výstava prezentuje sú ukážkou vlastných a pôvodných autorských koncepcii v prácach jednotlivých výtvarníkov. Výstava tak prispeje k rozšíreniu i obohateniu námetovej a názorovej polarity v súčasnej slovenskej výtvarnej scéne, no v neposlednom rade priblíži bohatú a širokospektrálnu umeleckú činnosť jednotlivých výtvarníkov zo Spoločnosti voľných výtvarných umelcov. Tematická výstava Theatrum Mundi – Divadlo sveta, svet v divadle poskytuje priestor pre voľný výtvarný prejav v oblasti maľby, sochy a kresby v neobmedzenom časovom rozpätí vzniknutých diel, teda od roku 1990 po rok 2020.

Priblíži sekvencie z divadelných hier, baletu, filmu alebo scénografie. Prináša nielen symbolické podoby Theatra Mundi v bežnom živote a našej spoločnosti, ale aj portréty niektorých známych hercov ako napríklad Milana Lasicu, Marilyn Monroe, Lanu Turner alebo Johna Garfielda. Záujem umelcov zo Spoločnosti voľných výtvarných umelcovo о tento námet je inšpiratívny aj pre ďalších tvorcov v slovenskom výtvarnom umení. Rozhodne obohacuje širokú námetovú škálu v jednotlivých druhoch umenia.

Dagmar Kudoláni Srnenská, kurátorka výstavy

Spoločnosti voľných výtvarných umelcovo je členom Slovenskej výtvarnej únie, ktorá je otvorenou, nepolitickou, ochranno-stavovskou profesionálnou organizáciou, zastrešujúcou združenia profesionálnych výtvarných umelcov a teoretikov.

Vznikla v roku 1991 a ako právny subjekt má celoslovenskú pôsobnosť so sídlom v pôvodnej budove bývalej Umeleckej besedy slovenskej (1924) v Bratislave.

Slovenská výtvarná únia je členom medzinárodnej mimovládnej organizácie International Association of Art – I.A.A. UNESCO, má zastúpenie vo Výkonnom výbore IAA EUROPE UNESCO, aktívne sa podieľala na príprave i priebehu Konferencie o právnom a sociálnom postavení výtvarných umelcov v Európe (Paríž, Centre Pompidou, 2008), je členom Slovenskej koalície pre kultúrnu diverzitu a je reprezentantom doma i v zahraničí.

Predsedníčkou Spoločnosti voľných výtvarných umelcovo už roky je akademická maliarka bulharského pôvodu pani Violeta Kráľová – Bázliková. Jej činnosť je vysoko hodnotená nielen výtvarníkmi – členmi združenia, ale aj slovenskou verejnosťou. Musíme poznamenať, že členmi tejto Spoločnosti sú aj iný výtvarníci bulharského pôvodu, ktorí už dlhé roky žijú a tvoria na Slovensku. Sú to absolventi Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, alebo Bulharskej akadémie výtvarných umení v Sofii. Ich tvorba sa odlišuje farebnosťou bulharskej prírody, organicky je spojená s bulharskou umeleckou tradíciou a vyjadruje expresívne city bulharskej duše a temperamentu. Ich diela nechýbali ani v dvoch Salónoch roku 2020 v galériách Umelka a Slovenského národného rozhlasu. Medzi nimi bol aj Miroslav Radev, ktorý prezentoval svoje obrazy Pokánie, Prelínanie, Upratovanie, Decko s kvetinou. Violeta Králová prezentovala svoje veľkorozmerné plátno Koník beží (2019).

Poprajme im všetkým úspech a élan!