7.10.2021 v Galérii Slovenského rozhlasu v Bratislave tradične bola zahájená kolektívna výstava členov Spoločnosti voľných výtvarných umelcov pod názvom Svetlo v pohybe.

Svetlo je podstatným prvkom pre vnímanie javov a vecí okolo nás. Dodáva ľuďom, veciam, dejom energiu, kontúruje a konkretizuje ich vizuálnu podobu, charakterovú hĺbku, nálady aj vzájomnú komunikáciu.

Zoskupenie umeleckých diel, obrazov a sôch na výstave Svetlo v pohybe naplňa priestor Galérie slovenského rozhlasu bohatou farebnou luminiscenciou a svetelnou nirvánou vyžarujúcou z jednotlivých exponátov. Každý umelecký subjekt pristupoval k stvárneniu svetla v obraze, soche alebo v objekte vo svojom vlastnom individuálnom vnímaní, využívajúc mystiku a tajomnú moc svetla na celkový vizuálny efekt, moment prekvapenia, alebo zvýraznenia tvaru, myšlienky či expanzívneho opticko - pocitového apelu na emócie diváka.

Prevládajú abstraktné prístupy (R.V.Němeček, V.Bázlik – Králová, M.Bidelnicová, D.Bidelnica, M.Vanko, S.Kollárik, J.Veľká, S.Harangozó, B.Mikus, M.Tvrdoň, Z.Augustínová – Boteková, V.Petrík), ale silnú zostavu predstavujú aj figuratívne diela zamerané na emocionálne vypätého človeka, alebo jemné konvolúty jeho spomienok- na harmonické chvíle detstva (L.Lebišová). Prítomné sú tiež historické okamihy, v ktorých sa mihajú silné eposy o starodávnych hrdinoch a rozhodujúcich bitkách, niekedy podobných aj tým súčasným (P.Žanony, J.Srna). Podstatou každého diela je vnútorné svetlo a svetlo vonkajšie, ktoré dielo vyžaruje navonok. Mnohé vychádzajú aj z filozofickej diskusie sveta reálneho a imaginárneho, ktorý nosíme v sebe, z hlbokého ľudského presvedčenia, smerovania vlastnej podstaty, z koreňov hlbšieho vnútorného poznania a cítenia (Osvietenie od I.Piačku aj J.Strachota- Neznáma tvár III.). Človek smeruje k zdroju absolútneho svetla, k slnku ,ako novodobý Prométeus a nie vždy musí ísť o konkétnu osobu. Sprostredkovateľom môže byť aj symbol, šifra, tvar alebo zhluk farebných línií (B.Mikus). Križovatky ciest s bielymi „pristávacími“ plochami, usmerňujúcimi cestu k pravému duchovnému cieľu , k svetlu a zrelosti bytia (S.Harangozó). Aj ženské, známe či neznáme hrdinky bájí a povestí, a možno ešte aj tie dnešné, sú a boli schopné si vybojovať svoje miesto na svetle. V obrazoch J.Piačkovej sú svetlo aj tma v harmónii v bájnej mytológii. Žijú vedľa seba, a sem tam prevládne túžba ísť ešte vyššie, tak ako Prométeus, k slnku. Vo víre tohto abstraktného tanca (Tanec so Salvatorom) sa oni sami stávajú pochodňou. Kontrast svetla a tmy je výrazne definovaný v maľbách R.V.Němečka. Tmavé, expresívne nahodené plochy dopĺňa čistobielym pozadím. Rozdelením jednoty na dva póly vznikne protiklad , rozlišovanie a rozdeľovanie, vytvorí sa napätie medzi svetlom a tmou, ale súčasne vynikne ich vzájomný prienik, napr. v obraze A.Boteka – V tieni svetla.

Je dokázané, že tak, ako k svojmu životu potrebuje človek svetlo, tak isto potrebuje aj tmu. Obidva úkazy by mali byť v určitej rovnováhe. Prenikanie svetla v expresívnych, takmer monochromatických maľbách V.Bázlik-Královej, M.Bidelnicovej aj M.Vanku vychádza z vnútorného zdroja obrazov. V konečnom výsledku spôsobuje vitálny vizuálny vnem novej, menej známej energie a pohyb radostne chvejivého duševného naladenia.

Opačnú stranu mince predstavujú figuratívne obrazy C. Muchovej a M.Krála. Hutným vrstvením farebných pást získavajú živelný pohybový efekt znásobený naturalisticky vyjadreným obsahom. V Královej „Extáze“ afektovaným výrazovým gestom stojacej postavy a temným odhodlaním skupiny mafiánov v obraze „Made in Slovakia“ od C.Muchovej.

V dnešnej dobe sa často hovorí o svetelnom smogu, ktorý spôsobuje veľké množstvo svetelných zdrojov hlavne v mestách. Znečistenie životného prostredia umelým osvetlením, jeho svetelné efekty a vibrácie poskytli pár zaujímavých nápadov fotografiám A.Molnára.

Tvorivým podnetom spätnej sebareflexie a reflexie diváka na objekt jeho pozorovania je reliéfna tvorba L.Gajdoša. Odráža sa v nej nielen divákova podoba ale aj chaos celej ľudskej existencie. Pohyb rôznych minifragmentov rozptýlených po reliéfnej ploche, patinovanej svetlými alebo tmavšími odtieňmi. Sú tu aj autori, ktorí sa dlhodobejšie zaoberajú témou svetla. Terézia Sládeková v cykle malieb Priestor svetla, prostredníctvom bieleho svetla ruší pevnú kontúru, čím sa farebná hmota mení na krehké svetelné vyžarovanie. Geometrická abstrakcia, racionálne analytické postupy a konštruktívne princípy, rytmus, kombinatorika, rovnováha vzťahov sú vlastnosťami dvoch obrazov D.Bidelnicu - Za svetlom. Rozloženie farebného spektra vytvára vizuálne emotívne pôsobenie a znásobuje dynamiku zdanlivo statických kompozícií.

Opartistické svetlené pôsobenie poznačené geometrickou abstrakciou stretneme aj v kompozíciách D.Sekelu a I.Fašku. Pravdaže u každého v úplne inej rovine ich prevedenia. D.Sekela sa snaží prostredníctvom fenoménu svetla dosiahnuť v troj dimenzionálnych obrazoch pohyblivú ilúziu farebného vyžarovania. Pracuje so svetlom prostredníctvom farebných odtieňov, ktoré lomí hranami vymedzeného jadra daného objektu. I.Faško situuje farebné pletence podľa pravidiel vlastnej predstavivosti. Napriek tomu, že sa nám zdajú ich podoby dôverne známe, ostávajú neprebádané a tvarovo anonymné. Vytvárajú farebné „klietky“, cez, ktoré preniká do priestoru svetlo modelujúce obraz až k plastickým účinkom.

Hlava Inka od D.Prihela z kobaltového modrého skla expanduje do priestoru silou výrazu portrétovaného indiána. Hlavu obklopujú nefarebné, priesvitné výčnelky sklenej hmoty,dotvárajúce holografickú ilúziu určitého etnického typu. Klasický sochársky prístup si zachováva A.Drahoš v bronze Svetlo nádeje. Ženská postava so vztýčenou pochodňou - hlbokým skleným „kalichom nádeje“ vyzýva k naplneniu života, cieľov, sľubov a snov. Ako večný maják svetla nad ľudským osudom.

Svetlo (téma Svetlo v pohybe) je obhajobou rozumu, vedy , humanizmu a celej ľudskej kultúry. Ideálov, ktoré je dôležité brániť a presadzovať, aby sme mohli zabezpečiť pokrok, napredovať a vyvíjať sa k dokonalejšiemu stavu spoločnosti.

Mgr. Mária Kovalčíková, kurátorka výstavy Svetlo v pohybe