Učme sa nevidieť
31. MEDZINÁRODNÝ FESTIVAL FOTOGRAFIE
„Ako sa naučiť nevidieť“ od Michaila Novakova
Bulharský kultúrny inštitút v Bratislave otvoril dňa 4. novembra 2021 svoje vynovené priestory pre 31. ročník Medzinárodného festivalu fotografie, a jej súčasť, autorskú výstavu mladého fotografa a vizuálneho umelca Michaila Novakova s názvom Ako sa naučiť nevidieť.
Expozícia bola pod záštitou J. E. mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Bulharskej republiky na Slovensku, pána Vasila Petkova. Riaditeľka BKI pani Vania Radeva predstavila prof. Václava Maceka, teoretika fotografie a organizátora festivalu, rovnako aj znalcu bulharských talentov v oblasti fotografie. Prof. Macek sa poďakoval Inštitútu za každoročné spoločné úsilie a podporu a vyjadril svoj obdiv k Bulharsku, ktoré nadobudlo dôstojné miesto na vyslní fotografického umenia v Strednej Európe.
Kurátor výstavy Vasiľ Vladimirov z Bulharska, vo svojom mene a v mene autora vyjadril vďaku za príležitosť na debut Michaila Novakova. Poznamenal, že fotografický prístup Michaila Novakova, okrem iného sprostredkúva rozmanité prvky komerčnej fotografie – jej žiarivé farby, hlboké tiene a využitie efektov v možnostiach grafického programu Flash. Autor nás núti všímať si zvláštne a nezvyčajné momenty v každodennej realite, a s tým všetkým, s čím prichádzame do kontaktu. V rámci expozície Ako sa naučiť nevidieť autor upozorňuje na nezvyčajné predmety a objekty, ktoré existujú ako súčasť reality okolo nás, čomu napokon priraďuje nové významy. Potom ale „nové významy“, obohacujú realitu nielen o novú pridanú hodnotu, ale aj o intímne dôvernú a autentickú subjektivitu. Toto všetko napokon, akoby rozoberáme na drobné, prostredníctvom kritického objektívu kamery. Objekty sa následne premieňajú na fetiš, na gýčové verzie samých seba. Pre divákov sa stáva doslova ťažké rozlíšiť, či to, čo vidia, či ide o originál alebo o fabuláciu. A či daný predmet reality sprítomňuje skutočnosť, alebo ide o štylizáciu. Autorove fotografie pripomínajú aj oblasť tzv. „kriminálnej, investigatívnej fotografie“. V týchto súvislostiach sa spochybňuje dokonca aj autenticita samotnej fotografie, čo a prečo je ponechané v tieni, či je fotografia schopnná odhaliť aj celostný zámer predkamerovej skutočnosti a pod. V takomto slede, nie je potom fotografova dispozícia falšovať, manipulovať a zamieňať, dokonca nebezpečná?
Tieto a podobné myšlienky rezonujú aj v mysli potenciálneho návštevníka expozicie.
Názov výstavy je odvodený z konceptu z psychológie a vzdelávania, z procesu, ktorý možno charakterizovať ako tézu o „zbavovaní sa“ zastaraných vedomostí, predispozícií a modelov, ktoré ovplyvňujú náš všedný spôsob myslenia. Mihail Novakov zjavne vtipne vytvára odlišný uhol pohľadu a alternatívu, pričom pozorného diváka navádza na to, aby sme sa naučili jednoducho povedané „nevidieť“, aby sme začali „vidieť odznova“. Avšak ponovom a ináč ako pred tým, nabáda autor v jeho myšlienkových hyperbolách.
Témou Novakovovej fotografickej tvorby je mestská kultúra, pozorovanie spoločnosti a kultúra mladých. Doteraz sa zúčastnil na troch samostatných výstavách a aj v rámci viacerých kolektívnych výstav, včítane expozćie Memento Mori v Národnej galérii výtvarného umenia v Bulharsku.